Sizyfos

21/10/2017

Sizyfos bol korintský kráľ, jeho manželkou bola nymfa Merope, s ktorou mal štyroch synov. Sizyfos bol ľstivý a prefíkaný a stihol si pohnevať veľa ľudí. Keď pomohol riečnemu bohovi Asopovi v spore s Diom výmenou za prameň pre mesto Korint, Zeus sa na neho nahneval a poslal za ním smrť. Sizyfovi sa však podarilo preľstiť aj smrť. Bol zvedavý, ako fungujú jej reťaze a keď mu ich smrť predviedla, spútal ju. Všetko živé prestalo umierať, trpiaci a starí, ulovená zver, vojaci i samovrahovia. Podľa povesti sa rozhneval až boh vojny Ares a vyslobodil smrť. Sizyfos bol odvlečený do podsvetia, no predtým stihol požiadať manželku Merope, aby jeho telo nechala ležať na námestí a nevykonala pohrebné obety a rituály. V podsvetí požiadal Persefonu, aby sa mohol vrátiť medzi živých a uviesť všetko na pravú mieru. Potom sa však odmietol vrátiť a takto preľstil smrť druhýkrát.

Do podsvetia ho odviedol až boh Hermes a bohovia Sizyfovi za jeho opovážlivosť vymerali prísny trest. Musí tlačiť do kopca veľký kameň, no ten sa mu vždy zgúľa späť.

Prečítaj zvyšok tohto článku

Reklamy

Benno von Archimboldi

20/09/2017

 

Dielo: 2666 (2004)

Autor: Roberto Bolaño

 

Benno von Archimboldi sa v knihe 2666 objavuje v troch, možno v štyroch rovinách. V úvodnej časti Kritici je to tajomný nemecký spisovateľ, kultový autor románov ako Kožená maska, Európske rieky či Bifurcaria Bifurcata, ktorého však už roky nikto nevidel a je nemožné ho vypátrať. V druhej rovine je to obyvateľ snov niekoľkých ľudí, kde sa zjavuje ako obor, možno podobný obrovi z Twin Peaks. V záverečnej časti Archimboldi sa s ním napokon stretneme ako s človekom z mäsa a kostí, ako s čudesným dieťaťom, ktoré chodí po svete ako po morskom dne, so samotárom, sťahujúcim sa z miesta na miesto v cudzích krajinách. Tá štvrtá možnosť vyrastá z jeho dvojosobnosti Hansa Reitera a Benna von Archimboldiho: pre niektorých ľudí bol tým prvým, pre iných tým druhým.

Pán Tragáčik

19/09/2017

Autor: Zbigniew Nienacki

 

Pán Tragáčik je zrejme najpopulárnejší detektív Strednej Európy, hrdina kníh pre mládež zo socialistického Poľska. V dvanástich knihách dobrodružstiev nikdy nezaznie jeho celé meno, vieme len, že sa volá Tomasz, no všetci ho ihneď volajú jeho neobľúbenou prezývkou Tragáčik (Samochodzik) podľa zvláštneho auta. Pán Tragáčik je projekciou dokonalého hrdinu stredoeurópskeho socializmu a vo svojom šedom prevleku je paralelou k svojmu autu: superrýchlemu Ferrari 410, ktoré dokáže plávať, no ukrýva sa pod čudesnou kapotou, budiacou skôr posmešky. Pán Tragáčik je síce skvelý detektív, no toto povolanie má názov referent pre špeciálne záležitosti v Oddelení múzeí a pamiatkovej starostlivosti Ministerstva kultúry a umenia. Je to dokonalý gentleman a starý mládenec, vo svojich dobrodružstvách vystupuje ako skromný a úctivý úradník z Poľska, ktorý však všetkých prekvapí svojou inteligenciou, dedukciou a rýchlym autom. Priatelí sa s deťmi, starými dámami a krásne ženy mu nie sú ľahostajné, vyzná sa v umení a v starožitnostiach. Je to James Bond socialistickej morálky, Old Shaterhand v sivom obleku referenta ministerstva kultúry. Kým na Západe rastie kult Sherlocka Holmesa, Hercula Poirota či Indiana Jonesa, poľské deti bezvýhradne obdivujú starého mládenca z varšavskej garsónky. V spletitých a napínavých dobrodružstvách pretkaných históriou si Pán Tragáčik zachováva pozoruhodnú jednoduchosť dobrosrdečného charakteru, čo veľmi dobre odzrkadľujú aj ilustrácie Petra Kľúčika. Pána Tragáčika na nich vidíme uprostred barokovo bujnejúcich ornamentov vždy ako jediný triezvy a vecný prvok dokonalej solídnosti.

T.

17/06/2017

 

Dielo: T (2009)

Autor: Viktor Pelevin

T. je metapostava metapríbehu, gróf Tolstoj ako superhrdina románu, ktorý píše tím súčasných ruských kreatívcov. Je obdarený vlastným vedomím a vnímaním a žíje vo svete, ktorý vymýšľajú jeho tvorcovia. T. sa snaží odhaliť tajomstvo Optinskej pustovne, odhaliť ontológiu vlastného bytia a bytia sveta, v ktorom sa nachádza, stretáva sa s autorom svojho príbehu, s Dostojevským z počítačovej hry i so Solovjevom, ktorý, zdá sa, prenikol do tajomstva virtuálneho sveta najhlbšie. Aj vďaka nemu sa mu podarí uzrieť povahu sveta a pochopiť ľudskú podstatu, ktorá spočíva v tom, že sme postavami, autormi a čitateľmi zároveň a naša existencia je tak trojrozmrnou metafikciou, ktorú možno obrátiť rubom navrch ako rukavicu a s ňou aj bytie sveta ako metafikcie. T. sa tak stáva buddhom – spasiteľom, odhaľuje v sebe archimedovský bod, cez ktorý sa mení naša povaha postavy a autora a tým aj ontologická podstata sveta, ktorý nás tvorí a ktorý tvoríme my.

Arnold Weber

16/04/2017
Arnoldova identita je s veľkou pravdepodobnosťou prítomná na tejto fotografii.

Arnoldova identita je s veľkou pravdepodobnosťou prítomná na tejto fotografii.

 

Dielo: Westworld (2016)

Autori: Michael Crichton, Jonathan Nolan, Lisa Joy

 

Arnold je fiktívnym hrdinom fiktívneho sveta v príbehu Westworld. V samotnom príbehu nemá inú, než fiktívnu identitu: podľa príbehu Roberta Forda ide o zakladateľa parku a autora prvých “výtvorov” (umelých ľudí), ktorý bol čoskoro pohltený fiktívnym svetom, ktorý stvoril, začal veriť viac “výtvorom” než ľuďom a napokon tragicky zahynul. Jeho miesto v príbehu je kľúčové a jeho identita je identitou príbehu. Arnold je prítomný vo “výtvoroch” tým, že ich stvoril a jestvuje ako ich “nevedomie” vo forme základného programu. Zároveň jestvuje v spomienkach ľudí. Výtvory i ľudia ho doposiaľ počujú, hľadajú a nasledujú. Arnold sa stal predmetom kultu svojich výtvorov a neustále o ňom hovoria aj zasvätení ľudia spomedzi návštevníkov a zamestnancov parku. Arnold tak ilustruje dualitu seriálového sveta i jeho symetriu (invázia ľudí do sveta výtvorov – invázia výtvorov do sveta ľudí, atď.). Je fikciou, mýtom, hádankou, otázkou i odpoveďou. Hľadajú ho postavy i diváci. Je evolučným princípom a mystériom Westworldu.

Arnold Weber je anagramom pre Bernard Lowe, čo je meno inej postavy, ktorá je možno úplne, možno čiastočne Arnoldom. Zaujímavé anagramy spájajú Arnolda aj s inými postavami, napríklad pre Arnold – Dolores nám zostanú písmená “no sea”, čiže žiadne more, čo je leitmotívom jej osudu.

 

Lenny Belardo (Pius XIII)

05/04/2017

Dielo: Mladý pápež (2016)

Autor: Paolo Sorrentino

 

Lenny Belardo je prekvapujúco zvolený za nového pápeža. Málokto ho pozná a nik nevie, čo od neho môže čakať. Pius XIII je mladý a sebavedomý Američan, priznáva, že dobre vyzerá a že nehreší. Stáva sa cudzorodým prvkom vo Vatikáne, ktorý mení na svoj obraz. Nerobí žiadne kompromisy. Veľa fajčí. Stáva sa anti-popstar. Nik ho nemôže odfotiť, nikde sa neukazuje, je ultrakonzervatívny v náuke, neadresuje nič povzbudivé verejnosti. Vôľou ísť proti svetu a temnou charizmou je príbuzným Jamesa Delaneyho. Lenny je fiktívna a nikdy neuskutočniteľná variácia na pápeža, čierna diera na nebi marketingu, osobná hra proti svetu, médiám, popularite a všetkému, čo možno nazvať mocou dnešného sveta.

 

 

James Keziah Delaney

05/04/2017

Dielo: Taboo (2017)

Autori: Steven Knight, Edward Hardy, Tom Hardy

 

James Delaney sa v roku 1814 vracia do Londýna na pohreb svojho otca. Väčšina ľudí ho považovala za mŕtveho, keďže pred dvanástimi rokmi sa loď, na ktorej sa plavil do Afriky, potopila. Po otcovi zdedil územie na západnom pobreží Ameriky, obývané Indiánmi, ktoré sa ukáže byť príliš cenné pre Britov, Američanov i všemocnú Východoindickú spoločnosť. James prichádza úplne sám, ale tvrdohlavo sa púšťa do boja.

James Delaney nepatrí do Londýna s jeho intrigami, salónmi, európskou dekadenciou a zákulisnou politikou. Je to postava, ktorá nezapadá, hrdina, ktorý nám cez trecie plochy ukazuje spoločnosť, dobu, prostredie, postavy. Neprichádza preto, aby cez spoločnosť šikovne prekľučkoval, je rozhodnutý rozvrátiť ju, zmeniť a zničiť. Od ostatných sa líši svojou uvzatosťou, no najmä schopnosťou sebaovládania. Jeho agresivita, energia, výbušnosť a sila sa v Afrike obrátili dovnútra. Vďaka tomu pôsobí ako kameň, ako meteor, ktorý je schopný a ochotný zraziť sa so zemou. Za svoju odlišnosť vďačí do veľkej miery dvom cudzorodým, barbarským vplyvom: pobytu v Afrike a indiánskej matke.

Zygmunt & Henryk Trzeci

04/03/2017

bscap0226

 

Dielo: Telo (Ciało, 2003)

Autor: Andrzej Saramonowicz

 

Zygmunt a Henryk sú siamske dvojčatá. Henryk je slušný, veriaci, dane platiaci občan, kým jeho siamske dvojča Zygmunt riadi sieť zlodejov a kradnuté umelecké diela pašuje v sadrových trpaslíkoch do Nemecka. Zygmuntova úvaha je geniálne jednoduchá: nikdy ho nemôžu posadiť do väzenia, pretože s ním by zavreli aj slušného a nevinného Henryka a popreli by tým jeho práva.

Henryk a Zygmunt sú jedinečnými zločincami a zrejme aj najkomickejšími siamskými dvojčatami v dejinách filmu. Spoločne dotvárajú panoptikum a kolorit poľskej komédie Telo. Ich dvojpostava generuje rôzne komické situácie a je zároveň svojráznou karikatúrou Poľska (či akejkoľvek krajiny): katolíckeho a šmelinárskeho, trpiaceho a vinného, v ktorom pod jednou ideou spolunažívajú dobrí a zlí, vinní a nevinní, dve duše v jednom tele obrnené ideou prezumpcie neviny a rolou mučeníka.

 

 

Lilith

26/02/2017

lilith

 

Lilith sa zrodila v židovskej mytológii ako prvá Adamova žena, predchodkyňa Evy. Stala sa nočným ženským démonom a vzala na seba všetky negatívne črty, ktoré vysvetľujú pád človeka a vyhnanie z Raja. Podľa týchto apokryfných príbehov odmietla poslušnosť Adamovi i Bohu, naviedla Adama s Evou na ochutnanie plodov zo Stromu poznania, dokonca zapíčinila i Luciferov pád a prehovorila Kaina na prvú vraždu. Lilith sa tak stala prvou femme fatale a archetypom cherchez la femme. Stala sa temným démonom sexuality, princípom zvodnosti zla, hriechom zmyselnosti. Ako tieň sa oddelila od prvého páru, ako sublimácia a racionalizácia zla v človeku.

Spoločne s kabalou prenikla Lilith do európskeho povedomia v renesancii, objavila sa v Goetheho Faustovi a v dekadentných hnutiach 19. storočia našla množstvo svojich spodobení. V jednej z moderných interpretácií je Lilith symbolom ženskej emancipácie, na rozdiel od poslušnej a podriadenej Evy.

Turul

26/02/2017

turul

 

Turul je mytologický vták, zrodený zo sna. Biologicky je odvodený od sokola (nie od orla, ktorý bol symbolickým vtákom susedných Pečenehov) a zrodil sa zo sna princeznej Emese. V sne jej zvestoval, že sa stane matkou kráľovského pokolenia, ktoré však bude vládnuť v cudzích krajoch; podľa niekotrých verzií sa jej vo sne zmocnil ako ženy. Princeznej Emese (eme – “matka”) sa narodil syn, ktorého pomenovala Álmos (“zrodený zo sna”). Ten priviedol maďarské kmene do Karpatskej kotliny, no zomrel na svahu Karpát a panovníkom Maďarov v novej vlasti sa stal jeho syn Arpád. Podľa niektorých legiend nasledoval Álmos pri ceste na západ letiaceho turula.

Turul sa stal symbolom Maďarska a jeho sochy sa vypínajú v celej Karpatskej kotline, neberúc ohľad na hranice štátov a veľkosťou presahujúc habsburgské orlice. Turul nesie korunu Attilu, vodcu Hunov a býva zobrazovaný s biblickým stromom života. Svojim snovým pôvodom odkazuje na mariánsky kult a biblické putovanie do zeme zasľúbenej. Krzystof Varga v knihe Guláš z turula interpretuje turula ako nositeľa maďarskej nostalgie, nostalgie nejestvujúceho veľkomaďarského raja, čím sa vysvetľuje jeho posttrianonská popularita.