Mária Rácz

12/02/2018

 

Dielo: Testről és lélekről (O tele a duši, film, 2017)

Autor: Ildikó Enyedi

 

Mária je nová kontrolórka kvality na bitúnku. Mladá a nepochybne inteligentná žena si od ostatných drží odstup, je až asketicky strohá a osamelá. Nemá rada fyzický kontakt, robí jej problém začleniť sa do kolektívu. Mária stelesňuje naše najvlastnejšie animozity voči spoločenským rolám, ktoré nazývame plachosť, individualita, hanblivosť, autizmus. Od detstva sa nútime prekračovať hranice toho, čo skutočne chceme, aby sme sa stali normálnou súčasťou normálneho kolektívu. Mária nám pripomína, koľko pretvárky, sebazaprenia a sebafalšovania si to vyžaduje. Koľkým zvláštnym, až nezmyselným rituálom sa musíme podrobiť, aby sme sa stali akceptovaným členom zvláštnych kmeňov, ktoré obývajú našu každodennosť. A zároveň ukazuje, aká ťažká a bolestivá môže byť existencia človeka, ktorého osobnosť vypĺňa z najväčšej časti to, čo my ostatní vytesňujeme na okraj ako čosi marginálne a zavrhnutiahodné. Drobné prekážky stojace medzi ľuďmi sa optikou takýchto ľudí menia na vysoké, ťažko prekonateľné múry. Film O tele a duši ukazuje možné spôsoby, ako takýto múr prekonať, najmä keď ide o snahu z oboch strán.

Reklamy

Lužin

22/01/2018

Dielo: Lužinova obrana

Autor: Vladimir Nabokov

O Lužinovi vieme málo. Až v poslednej vete sa dozvedáme, že sa volá Alexander Ivanovič. Lužin je šachista a mnohí z jeho okolia odmietali túto výstrednú záľubu brať ako zamestnanie, profesiu, povolanie seriózneho muža. Lužin sa však šachom živí, je to medzinárodný veľmajster. Tak, ako sa na šachového génia patrí, patrične výstredný, extravagantný a nenáhlivo, ale spoľahlivo pracujúci k šialenstvu. Zaiste by sa dali nájsť jeho predlohy v reálnom živote špičkových šachistov, ale Nabokovovi sa podaril iný kúsok: svojho Lužina stvoril roku 1930, dávno predtým, než šachový, a vlastne celý svet, ohúril iný výstredník, ktorý tiež skončil v čudáctve, Bobby Fischer. Lužin mal jedinú náplň života – šach. Preňho to bola viac než hra: bola to hľadaná harmónia a symetria, ktorú sa naučil ovládať, rozumieť jej a konfigurovať ju. Na rozdiel do praktickej životnej prevádzky. Životný kolobeh trávil na cestách, ako paródiu na obchodných cestujúcich, ktorí brázdia krajiny. Aj on – ako obchodný cestujúci so svojím talentom na šach – pochodil kus sveta, bez toho, aby vnímal viac, než striedajúce sa polia na šachovnici, ktoré sa mu opakovali v striedajúcich sa dlaždiciach hotelov, v ktorých prespával. Postupne sa ho zmocňovalo “čosi neznesiteľne desivé, celá hrôza bezodných hlbín šachu.” Šach sa stal preň nielen rébusom na rozlúštenie, nielen bojom o porážku protivníka, ale labyrintom, ktorého hrôza začína až vtedy, keď z neho vyjdeme. Napokon sa, paradoxne, potvrdí meštiacky názor jeho svokrovcov, že “šach je chladná zábava, ktorá vysušuje a nahlodáva mozog, a že vášniví šachisti sú rovnako smiešni ako šialenci vymýšľajúci perpetuum mobile”. Démon šachových otvorení a koncoviek, útokov a obrany, sa v ňom usadí – ďalšie protirečenie – po tom, ako nedohrá svoju životnú partiu so súperom zvučného mena a zanechá šachy. Oženil sa, stučnel, ochabol, zabudol na šach – ale šach ako vnútorný parazit nezabudol naň. Jeho žena tušila, že “každá nezamestnaná minúta Lužinovho života predstavuje zadné dvierka pre prízraky”, nedokázala však nájsť preňho zmysluplnú náplň. Lužin sa tak stal ďalším prototypom “lišnovo čeloveka”, zbytočníka, akého poznáme v ruskej literatúry od Gončarova a najmä cez Dostojevského. Lužin však spojil v sebe zatuchnutosť Ruska s dekadenciou Západu, hoci bol apatický aj voči takýmto vonkajším šachovniciam sveta. To, čo ho zabilo, bola vlastná obrana, Lužinova obrana, ktorá sa musela doviesť do dôsledkov: k samovražde. Iba tá sa ukázala ako dokonalá, univerzálna koncovka, voči bol každý súper bezmocný.

Mayka Villaverde

20/01/2018

 

Dielo: El cuerpo (film, 2012)

Autori: Oriol Paulo, Lara Sendim

 

Mayka Villaverde je ústrednou postavou príbehu, je možnou obeťou, možnou páchateľkou, možnou stopou, no zároveň je mŕtva a neprítomná. Príbeh a postavy sú rozohraté okolo jej neprítomného tela. Mayka zastupuje fiktívne postavy, ktoré sú dôležité, no nie sú tu, ktoré nekonajú, no pôsobia, ktoré nevidíme, no neustále o nich počujeme. Príbehy sa často hýbu práve kvôli tomu, že ich hlavný aktér chýba. V Poľskom filme Telo putuje mŕtvola celým príbehom a drží ho pokope ako pevná niť, zväzujúca navzájom cudzie a nezávislé životy; Mayka je takisto mŕtva, no navyše jej telo chýba. Godot nepríde, pani Columbovú neuvidíme, Protopopov nevstúpi na scénu Troch sestier. Shakespeare použil neviditeľnú postavu Rosaline ako predobraz Romeovej lásky k Júlii, podobne ako je zamlčaná a neviditeľná Lilith čoby predchodkyňa Evy. Božstvom neviditeľných a neprítomných postáv by mohol byť indický boh Paruša, ktorého anihiláciou vznikol svet. Všetko, čo je, je jeho absenciou. Aby sme boli, on nie je.

 

Holden Ford

23/12/2017

 

Dielo: Mindhunter (2017)

Autor: Joe Penhall

 

Holden Ford je mladý vyšetrovateľ FBI, ktorý sa rozhodne skúmať psychopatických vrahov s úmyslom porozumieť im a môcť tak lepšie riešiť závažné prípady. Na rozdiel od obvyklých postáv vyšetrovateľov FBI, Holden je mladý, zvedavý, trochu naivný, ochotný učiť sa, no je vlastne len celkom obyčajný mladý muž, zanietený pre to, čo robí. Absentuje u neho suverenita, presvedčivosť, mimoriadne detektívne schopnosti – je opakom superhrdinu a väčšiny filmových postáv z prostredia FBI. Jeho postupná premena je jedným z hlavných motívov seriálu, pričom je to opäť čisto ľudská a nijako hrdinská premena, rešpektujúca skôr psychologické než žánrové pravidlá. Holden Ford je akousi výnimkou ľudskej obyčajnosti vo svojom žánri. Dokonca aj jeho premena na skúseného a úspešného vyšetrovateľa so sebou nesie negatíva pýchy a cynizmu, najprirodzenejšieho ľudského tieňa tých najobyčajnejších ľudských nerestí.

Sizyfos

21/10/2017

Sizyfos bol korintský kráľ, jeho manželkou bola nymfa Merope, s ktorou mal štyroch synov. Sizyfos bol ľstivý a prefíkaný a stihol si pohnevať veľa ľudí. Keď pomohol riečnemu bohovi Asopovi v spore s Diom výmenou za prameň pre mesto Korint, Zeus sa na neho nahneval a poslal za ním smrť. Sizyfovi sa však podarilo preľstiť aj smrť. Bol zvedavý, ako fungujú jej reťaze a keď mu ich smrť predviedla, spútal ju. Všetko živé prestalo umierať, trpiaci a starí, ulovená zver, vojaci i samovrahovia. Podľa povesti sa rozhneval až boh vojny Ares a vyslobodil smrť. Sizyfos bol odvlečený do podsvetia, no predtým stihol požiadať manželku Merope, aby jeho telo nechala ležať na námestí a nevykonala pohrebné obety a rituály. V podsvetí požiadal Persefonu, aby sa mohol vrátiť medzi živých a uviesť všetko na pravú mieru. Potom sa však odmietol vrátiť a takto preľstil smrť druhýkrát.

Do podsvetia ho odviedol až boh Hermes a bohovia Sizyfovi za jeho opovážlivosť vymerali prísny trest. Musí tlačiť do kopca veľký kameň, no ten sa mu vždy zgúľa späť.

Prečítaj zvyšok tohto článku

Benno von Archimboldi

20/09/2017

 

Dielo: 2666 (2004)

Autor: Roberto Bolaño

 

Benno von Archimboldi sa v knihe 2666 objavuje v troch, možno v štyroch rovinách. V úvodnej časti Kritici je to tajomný nemecký spisovateľ, kultový autor románov ako Kožená maska, Európske rieky či Bifurcaria Bifurcata, ktorého však už roky nikto nevidel a je nemožné ho vypátrať. V druhej rovine je to obyvateľ snov niekoľkých ľudí, kde sa zjavuje ako obor, možno podobný obrovi z Twin Peaks. V záverečnej časti Archimboldi sa s ním napokon stretneme ako s človekom z mäsa a kostí, ako s čudesným dieťaťom, ktoré chodí po svete ako po morskom dne, so samotárom, sťahujúcim sa z miesta na miesto v cudzích krajinách. Tá štvrtá možnosť vyrastá z jeho dvojosobnosti Hansa Reitera a Benna von Archimboldiho: pre niektorých ľudí bol tým prvým, pre iných tým druhým.

Pán Tragáčik

19/09/2017

Autor: Zbigniew Nienacki

 

Pán Tragáčik je zrejme najpopulárnejší detektív Strednej Európy, hrdina kníh pre mládež zo socialistického Poľska. V dvanástich knihách dobrodružstiev nikdy nezaznie jeho celé meno, vieme len, že sa volá Tomasz, no všetci ho ihneď volajú jeho neobľúbenou prezývkou Tragáčik (Samochodzik) podľa zvláštneho auta. Pán Tragáčik je projekciou dokonalého hrdinu stredoeurópskeho socializmu a vo svojom šedom prevleku je paralelou k svojmu autu: superrýchlemu Ferrari 410, ktoré dokáže plávať, no ukrýva sa pod čudesnou kapotou, budiacou skôr posmešky. Pán Tragáčik je síce skvelý detektív, no toto povolanie má názov referent pre špeciálne záležitosti v Oddelení múzeí a pamiatkovej starostlivosti Ministerstva kultúry a umenia. Je to dokonalý gentleman a starý mládenec, vo svojich dobrodružstvách vystupuje ako skromný a úctivý úradník z Poľska, ktorý však všetkých prekvapí svojou inteligenciou, dedukciou a rýchlym autom. Priatelí sa s deťmi, starými dámami a krásne ženy mu nie sú ľahostajné, vyzná sa v umení a v starožitnostiach. Je to James Bond socialistickej morálky, Old Shaterhand v sivom obleku referenta ministerstva kultúry. Kým na Západe rastie kult Sherlocka Holmesa, Hercula Poirota či Indiana Jonesa, poľské deti bezvýhradne obdivujú starého mládenca z varšavskej garsónky. V spletitých a napínavých dobrodružstvách pretkaných históriou si Pán Tragáčik zachováva pozoruhodnú jednoduchosť dobrosrdečného charakteru, čo veľmi dobre odzrkadľujú aj ilustrácie Petra Kľúčika. Pána Tragáčika na nich vidíme uprostred barokovo bujnejúcich ornamentov vždy ako jediný triezvy a vecný prvok dokonalej solídnosti.

T.

17/06/2017

 

Dielo: T (2009)

Autor: Viktor Pelevin

T. je metapostava metapríbehu, gróf Tolstoj ako superhrdina románu, ktorý píše tím súčasných ruských kreatívcov. Je obdarený vlastným vedomím a vnímaním a žíje vo svete, ktorý vymýšľajú jeho tvorcovia. T. sa snaží odhaliť tajomstvo Optinskej pustovne, odhaliť ontológiu vlastného bytia a bytia sveta, v ktorom sa nachádza, stretáva sa s autorom svojho príbehu, s Dostojevským z počítačovej hry i so Solovjevom, ktorý, zdá sa, prenikol do tajomstva virtuálneho sveta najhlbšie. Aj vďaka nemu sa mu podarí uzrieť povahu sveta a pochopiť ľudskú podstatu, ktorá spočíva v tom, že sme postavami, autormi a čitateľmi zároveň a naša existencia je tak trojrozmrnou metafikciou, ktorú možno obrátiť rubom navrch ako rukavicu a s ňou aj bytie sveta ako metafikcie. T. sa tak stáva buddhom – spasiteľom, odhaľuje v sebe archimedovský bod, cez ktorý sa mení naša povaha postavy a autora a tým aj ontologická podstata sveta, ktorý nás tvorí a ktorý tvoríme my.

Arnold Weber

16/04/2017
Arnoldova identita je s veľkou pravdepodobnosťou prítomná na tejto fotografii.

Arnoldova identita je s veľkou pravdepodobnosťou prítomná na tejto fotografii.

 

Dielo: Westworld (2016)

Autori: Michael Crichton, Jonathan Nolan, Lisa Joy

 

Arnold je fiktívnym hrdinom fiktívneho sveta v príbehu Westworld. V samotnom príbehu nemá inú, než fiktívnu identitu: podľa príbehu Roberta Forda ide o zakladateľa parku a autora prvých “výtvorov” (umelých ľudí), ktorý bol čoskoro pohltený fiktívnym svetom, ktorý stvoril, začal veriť viac “výtvorom” než ľuďom a napokon tragicky zahynul. Jeho miesto v príbehu je kľúčové a jeho identita je identitou príbehu. Arnold je prítomný vo “výtvoroch” tým, že ich stvoril a jestvuje ako ich “nevedomie” vo forme základného programu. Zároveň jestvuje v spomienkach ľudí. Výtvory i ľudia ho doposiaľ počujú, hľadajú a nasledujú. Arnold sa stal predmetom kultu svojich výtvorov a neustále o ňom hovoria aj zasvätení ľudia spomedzi návštevníkov a zamestnancov parku. Arnold tak ilustruje dualitu seriálového sveta i jeho symetriu (invázia ľudí do sveta výtvorov – invázia výtvorov do sveta ľudí, atď.). Je fikciou, mýtom, hádankou, otázkou i odpoveďou. Hľadajú ho postavy i diváci. Je evolučným princípom a mystériom Westworldu.

Arnold Weber je anagramom pre Bernard Lowe, čo je meno inej postavy, ktorá je možno úplne, možno čiastočne Arnoldom. Zaujímavé anagramy spájajú Arnolda aj s inými postavami, napríklad pre Arnold – Dolores nám zostanú písmená “no sea”, čiže žiadne more, čo je leitmotívom jej osudu.

 

Lenny Belardo (Pius XIII)

05/04/2017

Dielo: Mladý pápež (2016)

Autor: Paolo Sorrentino

 

Lenny Belardo je prekvapujúco zvolený za nového pápeža. Málokto ho pozná a nik nevie, čo od neho môže čakať. Pius XIII je mladý a sebavedomý Američan, priznáva, že dobre vyzerá a že nehreší. Stáva sa cudzorodým prvkom vo Vatikáne, ktorý mení na svoj obraz. Nerobí žiadne kompromisy. Veľa fajčí. Stáva sa anti-popstar. Nik ho nemôže odfotiť, nikde sa neukazuje, je ultrakonzervatívny v náuke, neadresuje nič povzbudivé verejnosti. Vôľou ísť proti svetu a temnou charizmou je príbuzným Jamesa Delaneyho. Lenny je fiktívna a nikdy neuskutočniteľná variácia na pápeža, čierna diera na nebi marketingu, osobná hra proti svetu, médiám, popularite a všetkému, čo možno nazvať mocou dnešného sveta.