Peter Schlemihl

25/07/2021

Dielo: Podivný príbeh Petra Schlemihla (Peter Schlemihls wundersame Geschichte, 1814)

Autor: Adelbert von Chamisso

Peter Schlemihl nie je vlastne nijako výnimočnou postavou, reprezentuje skôr obyčajného človeka, ktorý zažíva neobyčajný príbeh. V novele-rozprávke vystupuje ako rozprávač alebo pisateľ, ktorý svoj životný príbeh rozpráva autorovi, spisovateľovi Adelbertovi von Chamissovi, ktorého priamo oslovuje a v jednom momente dokonca rozpráva sen, v ktorom sa mu prisnil – postava teda sníva o svojom autorovi.

Peter Schlemihl pripláva do mesta, v ktorom sa uchádza o prácu u bohatého Thomasa Johna. V jeho spoločnosti stretáva zvláštneho muža v sivom kabáte, ktorý ticho a úslužne plní priania pozoruhodným, rozprávkovým spôsobom bez toho, aby udivil aj niekoho iného okrem Petra. Toho ešte v tento prvý deň sivý postarší pán osloví a navrhne mu obchod: dá Petrovi čokoľvek za jeho tieň, napríklad Fortunátov mešec, zdroj neobmedzeného bohatstva. Peter Schlemihl súhlasí – dá si odobrať tieň a stáva sa najbohatším človekom na zemi.

Človek bez tieňa je však vyobcovaný z ľudského spoločenstva. Peter je bohatý, ale nešťastný; prácne a komplikovane vytvára podmienky, v ktorých by nik neodhalil jeho zvláštnosť, avšak neúspešne. Len čo ľudia prídu na to, že Peter nevrhá tieň, zavrhnú ho. Peter dvakrát prichádza o milovanú ženu a sivý pán mu následne ponúka obchod: môže si nechať mešec a vráti mu aj tieň, ak mu Peter po smrti  daruje svoju dušu.

Do rozprávkového príbehu pôvodne určeného deťom zakomponoval autor veľa zo svojho života. Podobenstvo o človeku bez tieňa vyobcovanom zo spoločnosti odráža jeho vlastné postavenie – ako Francúz žijúci v pruskom exile je postavený do neľahkej pozície – musí bojovať proti Napoleonovej armáde. Pre Francúzov je zradca, pre Prusov je prinejmenšom podozrivý. Adelbert von Chamisso nikde nezapadol, dlho blúdil svojou dobou a svojím spoločenstvom, až kým nenašiel svoje miesto tak ako jeho hrdina. Dva milostné nezdary takisto odrážajú jeho vlastný život.

Meno Schlemihl podľa autora znamená „Bohumil, Theofil, miláčik Boží. Takto označujú židia v bežnej reči nešikovných a nešťastných ľudí, ktorým sa v živote nič nedarí.“ Peter Schlemihl je archetypom človeka bez tieňa – niekoho, kto vymenil svoju ľudskosť, smrteľnosť, svoju účasť na ľudskom údele za nadprirodzenú výhodu, a preto viac nepatrí medzi ľudí, stáva sa vydedencom, outsiderom, niekým naveky zatrateným, kto stratil podiel na obyčajnom ľudskom šťastí. Je archetypom, ktorý si v literatúre nachádza svoje ďalšie vtelenia, variácie a príbuzenstvá. Hugo von Hofmannsthal napísal v roku 1919 príbeh Žena bez tône (Die Frau ohne Schatten), odvodený zo škandinávskej rozprávky o žene, ktorá nechcela mať deti a prišla o svoj tieň. V dvadsiatom storočí napísal Richard Brautigan krátku ironickú poviedku Divoké vtáctvo nebeské o zamestnancovi poisťovne menom Henly, ktorý kupuje deťom televízor na úver, kvôli čomu mu v predajni odnímu jeho tieň a vymenia ho za vtáčí tieň – bude ho nosiť až do doby, kým úver splatí. Peter Schlemihl je však najmä pre druhú polovicu svojho života aj príbuzným takých postáv, akými je Večník Nedžada Ibrišimovića; je teda zároveň typom Ahasvera, vyvoleného samotára, spriazneného s typom postáv Jeana-Baptista Grenouilla zo Süskindovho Parfumu.

Peter Schlemihl napokon reprezentuje ešte jeden princíp – jeho príbeh je minútou pochybného rozhodnutia v prvý osudový deň a potom celoživotným vyrovnávaním sa s touto voľbou. Umberto Eco v texte O niektorých funkciách literatúry (2000) hovorí, že tragické príbehy literatúry nás vychovávajú k osudu a k smrti práve nevyhnutnosťou svojho fatalizmu, tým, že nás nechajú dotknúť sa svojej zákonitosti a nemennosti. Príbeh Petra Schlemihla zviditeľňuje skryté cesty osudu a zároveň popisuje vypätie vôle, ktorá s osudom zápasí a snaží sa ho zvrátiť alebo sa s ním prinajmenšom vyrovnať.

Refaat Ismail

04/07/2021

Dielo: Paranormal (seriál, 2020)

Autor: Ahmed Khaled Tawfik (knihy), Amr Salama (seriál)

Mysteriózny egyptský seriál Paranormal ponúka príbeh, mysterióznu zápletku, napätie a zaujímavé prostredie, ale v prvom rade hlavného protagonistu, ktorý celý seriál drží pokope a dáva mu zmysel. Je ním skeptický lekár Refaat Ismail, pesimista, starý mládenec, silný fajčiar, prihrbený pod ťarchou vlastného života, presnejšie pod vlastnou neschopnosťou niesť ho. Je egyptskou verziou Franza Kafku, lekár dlhodobo a neurčito zasnúbený s „normálnou“ mladou ženou, neschopný rozhodnúť tento vzťah jedným alebo druhým smerom, človek pochybujúci zo všetkého najviac o sebe, nesmelý, introvertný, neschopný vyjadriť svoje city inak ako písaním, veriaci na Murphyho zákony, inteligentný a napriek svojmu pesimizmu obdarený špecifickou formou čierneho humoru. To najzaujímavejšie na celom seriáli je práve on a pohľad do jeho mysle. K jeho príbuzným možno zaradiť Franza Kafku, Fernanda Pessou, Daga či Adaśa Miauczyńského.

Lev Nikolajevič Myškin

04/04/2021

Dielo: Idiot (1868)

Autor: Fiodor Michajlovič Dostojevskij

Knieža Lev Nikolajevič Myškin sa po rokoch strávených vo Švajčiarsku vracia späť do Ruska. Vo Švajčiarsku sa liečil z nervovej choroby zhruba štyri roky, nie veľmi úspešne. Stretávame sa s ním vo vlaku pri príchode do vlasti. Má asi dvadsaťšesť rokov, chudú tvár s modrými živými očami, plavé husté vlasy a svetlú, takmer bielu briadku. Jeho autor, Fiodor Michajlovič Dostojevskij, v ňom vytvoril idealizovanú postavu dokonalého kresťanského typu, akési novodobé vtelenie ruskej pravoslávnej podoby Krista. Je to ústredná postava knihy, ktorá svojim magnetizmom ovplyvňuje všetky ostatné postavy a všetky jednotlivé príbehy. Je nositeľom ústrednej idey diela, ktorou premeriava a charakterizuje všetkých ostatných – všetky viac alebo menej významné postavy románu možno charakterizovať na základe toho, aký postoj zaujmú ku kniežaťu. Myškin je totiž stelesnením kresťanskej pravdy, podstaty ľudstva a preto je schopný získať si na svoju stranu deti, nevinné ženy, ale aj hriešnikov a pijanov, pokiaľ v nich ešte zostal cit pre pravdu. Naopak, jeho odporcovia sa vyznačujú dvomi základnými črtami: buď im vo vzťahu k Myškinovi bráni tieň sebectva, akejsi prepiatej hrdosti, ktorá sleduje dôležitosť svojho Ja, alebo sú to ľudia, ktorí pravdu v sebe udusili a presmerovali duchovnú energiu na nízke, materialistické ciele.

V Myškinovom mene sa spájajú dva protiklady – Lev a Myš, paradox slabého a kráľovského, opovrhnutiahodného a vznešeného. Presne takéto reakcie knieža vyvoláva: stelesňuje totiž mäkkú silu kresťanstva, duchovnú spásu, ktorá nevyužíva nijaké triky, intrigy a ohľady. Je to sila pravdy: naivnej a mocnej, bezbrannej a najdôležitejšej. Myškin je úprimný, nemaskuje nijaké svoje slabosti, nerobí sa lepším, než je, hovorí vždy úprimne a pravdivo. Každá z postáv pocíti ku kniežaťu sympatie a zároveň sa mu vysmeje, uverí na chvíľu v jeho nádej a zároveň sa urazí, ako to býva pri pohľade do zrkadla. Myškin sa ku každému správa priateľsky, otvorene a láskavo, každému ponúka otvorenú ruku a svoje priateľstvo. Ak by sa každý správal ako on, na svete by neboli vojny, nepriateľstvá, spory.

Dostojevskij Myškinovi prisúdil ničivé epileptické záchvaty a pred nimi sekundy vzácneho osvietenia, akéhosi hlbšieho porozumeniu sebe a svetu a ich vzájomnej jednote – teda niečo, čo zažíval sám autor. Krátko pred prepuknutím záchvatu Myškin v spoločnosti prezentuje svoje názory, presnejšie Dostojevského názory. V nich hovorí o poslaní Ruska, ktoré si na rozdiel od západnej rímskej cirkvi uchovalo pravého Krista a preto môže obnoviť Európu. Rímska cirkev totiž vyznáva Antikrista a preto z nej pochádza aj ateizmus. Dostojevskij dal Myškinovi ešte jednu nečakanú črtu, a to rojčenie o Napoleonovom osude, denné snenie o veľkom historickom poslaní. Myškin totiž nie je ani tak deliacou čiarou obvyklej morálky dobra a zla, ale skôr aktívnej a pasívnej duše. Preto sa dokáže zbratať s Rogožinom, priateliť sa s Nastasjou Filippovnou a znamenať nádej aj pre postavy skrachovancov ako Lebedev, Ivolgin alebo Keller, zatiaľ čo zdržanliví a vo svojej podstate slušní, no duchovne vlažní Pticyn alebo generál Jepančin sú voči nemu chladní a v podstate stratení. Dostojevskij na základe postavy Myškina triedil ruské, konzervatívne duše od západných, liberálnych európskych duší.

Knieža Lev Nikolajevič Myškin je silnou a originálnou postavou, ktorá dokázala udržať pokope celý objemný román, jeho dejové linky, vzťahy postáv aj ideové posolstvo. Myškin si našiel viacero stelesnení vo filmoch a stal sa predlohou viacerých variácií – spomeňme český film Návrat idiota alebo ruský film Daun haus. Do nich sa premieta Myškinova povaha zrkadla, prostredníctvom ktorého sa ostatné postavy triedia a poznávajú.

Jogurt

26/09/2020

 

Dielo: When the Yogurt Took Over (seriál Love, Death and Robots, diel 6, 2019)

Autor: John Scalzi (poviedka), Janis Robertson, Tim Miller (adaptácia)

 

Po laboratórnych experimentoch a naočkovaní upravenej DNA na jogurtovú kultúru sa podarí vytvoriť inteligentný jogurt, ktorý dokáže vyvíjať úspešné stratégie. Za svoje cenné rady si jogurt vypýta štát Ohio a postupne prevezme vládu nad všetkými štátmi, keďže dokáže vytvoriť algoritmy úspechu a rozvoja. V laboratóriách zároveň vyvíja svoje stále dokonalejšie verzie a čoskoro realizuje vo vlastnej réžii lety do vesmíru – bez ľudskej posádky.

Jogurt ako pán sveta a čoskoro azda aj vesmíru nám pripomína rozvoj technológií, stvorenie novej inteligencie, ktorá môže nahradiť biologicky limitované ľudstvo, ktoré nemá dostatočné kapacity na realizovanie veľkých cieľov. Zároveň ide o jogurt, niečo banálne, čomu odovzdáme moc a ochotne sa mu podriadime len pre pohodlie a výhody. Ide o veľmi rýchlu symbiózu ťažiacu z našej pohodlnosti, ziskuchtivosti, nízkosti. Zo svojich nástrojov robíme svojich pánov. A hoci to ponižuje ľudskú pýchu, zároveň priznávame, že sú tu šikovnejšie a inteligentnejšie formy života, ktoré majú oprávnenejší nárok na titul pánov tvorstva. Možno práve preto, že prichádzajú v trochu nečakanej forme jogurtu, nezaúraduje naša ješitnosť a ľudstvo sa ani nepokúsi postaviť sa tejto konkurencii o premiantov bytia.

Horla

19/09/2020

 

Dielo: Horla (Le Horla, 1887)

Autor: Guy de Maupassant

 

Rozprávača tejto Maupassantovej poviedky spoznávame cez jeho denníkové zápisky. Uprostred mája sa ho zmocnia horúčky, ale najmä pocity úzkosti a strachu. Čosi desivé a neviditeľné ho začína obchádzať predovšetkým v noci a postupne vezme jeho životu všetku radosť a bezstarostnosť. Jeho vôle sa zmocňuje ktosi alebo čosi a začína ho ovládať, ktosi sotva tušený siaha ľadovou rukou na jeho podvedomie. Rozprávač si všíma, že niekto (alebo on sám?) v noci pije vodu a mlieko a napokon zistí aj to, že toto čosi – tajomná bytosť – sa pohybuje v jeho dome, zmocňuje sa ho, drží ho vo svojej moci, nedovolí mu uniknúť, parazituje na ňom. Má priehľadnú, avšak predsa len postrehnuteľnú postavu, čo zistí, keď ju raz spozoruje medzi sebou a zrkadlom. Podarí sa mu objaviť článok o tajomnom šialenstve v Brazílii a pochopí, že jedna z temných postáv dorazila až k nemu v jedno slnečné májové popoludnie na brazílskom trojsťažníku. Akoby prostredníctvom hypnózy či sugescie sa dozvie aj meno tejto bytosti: Horla. Pochopí, že sú len dve možnosti: zabiť Horlu alebo seba.

Horla je temná bytosť, nový pán sveta, ktorý si podrobí nedokonalé a slabé ľudstva presne tak, ako si človek podmanil zvieratá. Je dokonalejšia a vyššia než my, neobmedzaná na smrteľné telo z mäsa a kostí, dlhoveká a možno nesmrteľná. Je dávno tušenou hrozbou, možno silou, ktorú sme v minulosti ovládali, zaklínali či držali v područí, no teraz sa vymkla spod našej kontroly a podmaní si ľudstvo. V Horle možno vytušiť Nietzscheho nového, krutého, mocného pána, možno v nej vidieť paralely s pandémiami, ktoré prichádzajú z hlbín pralesov a ovládajú nás hystériou strachu, Lovecraft videl v Horle tajomnú mimozemskú bytosť, ale môže to byť akákoľvek temná, hlbinná sila, šialenstvo, démon, o akých rozprávajú staré príbehy, mýty a rozprávky.

V kontexte Maupassantovej tvorby ide o výnimočnú poviedku hororového rázu, avšak možno ju dať do súvisu napríklad s poviedkou Strach, v ktorej sa zamýšľa nad podobnými fenoménmi a končí ju úvahou o temnom, neviditeľnom démonovi s názvom Cholera. Dodajme, že sám Maupassant na sklonku života trpel depresiami, halucináciami a utkvelými predstavami o tom, že ho prenasleduje neznáme zlo. Pokúsil sa o samovraždu a napokon zomrel v ústave pre choromyseľných, šesť rokov po napísaní poviedky Horla.

 

 

Alfred Redl

13/09/2020

 

Dielo: Oberst Redl (film, 1985)

Autor: István Szabó, Péter Dobai, John Osborne

 

Rakúsko-uhorská monarchia: veľký nadosobný mechanizmus byrokracie, nacionalizmu, morálky, meštiactva, konvencií, súkolie národov a národností, jazykov a kultúr, vrstiev a stavov, účesov a uniforiem, ríša balansujúca na hrane vznešenosti a úpadku, kultúry a pretvárky, sladkým parfémom prekrývajúca zápach. Alfred Redl je stelesnením idey tejto ríše, zhmotnením jej atmosféry, vzorovým ozubeným kolieskom jej mechanizmu, presne narysovaným, vylešteným a napokon neodvratne škrípajúcim v nezmyselných vnútorných prevodoch stroja, ktorý funguje sám pre seba.

Alfred Redl pochádza zo skromných pomerov rusínskej menšiny, už ako malý chlapec dostane možnosť zaradiť sa do vojenskej školy monarchie a tak je od útleho detstva bezchybne fungujúcim kolieskom v prevodoch disciplíny, kariérneho postupu, náboženstva a vlastenectva, dôstojníckej morálky, zákulisných intríg a tvrdej práce na sebe. Stanislav Komárek poukazuje na pôvod slova vzdelanie v poľnohospodárstve – vzdelať roľu znamená zbaviť pôvodného porastu, zničiť, vyrúbať a vypáliť a následne ťažkou a disciplinovanou  prácou udržiavať v umelom stave vyselektovaných kultúrnych plodín. Školský systém monarchie mal za úlohu nielen vyformovať úslužné kolieska byrokratického mechanizmu, ale aj krotiť barbarské, ku vzburám náchylné heterogénne obyvateľstvo ríše, zamestnať a skrotiť chaotické živly. Alfred Redl je dokonalou ukážkou takto fungujúceho školstva, ktoré pod dôstojnícku uniformu uzavrie všetku neforemnosť zvieraťa s túžbami, citmi, neresťami, vášňami a krutosťou. Zo substrátu monarchie pochádzajú kvety Freudovej psychoanalýzy, romantickej hudby a dekadentného symbolizmu, chorobné kvety s dojemným odérom smrti. Najdokonalejším obrazom tejto epochy sa však stane prvá svetová vojna, neľudské zviera násilia a zabíjania v starostlivo pozapínanej uniforme s vyleštenými gombíkmi.

Plukovník Redl je sublimáciou hmly na úsvite nového storočia, premiešanej so všetkými výparmi vtedajšieho sveta. Napriek tomu, že mal byť presne narysovaný a skonštruovaný, hranice jeho osobnosti, sexuality a ducha sú rozostrené a ani pre neho samého nie je zrejmé, kde sa prelína jednotlivec a doba, pretvárka a morálka, vlastné a cudzie očakávanie, lojálnosť a slepota, telo a uniforma. Redl je nikým a každým, je dokonalým stelesnením nadchádzajúceho storočia Kafku, Freuda a Hitlera a v každom z nás žije tento produkt doby a školstva, firemnej a meštiackej kultúry, ozubeného kolieska aparátu. Alfred Redl bol tak úspešný, až zlyhal, presne ako monarchia, ktorej oddane slúžil, tak ako Hitler, ktorý sa rozhodol dať všetkým alfredom redlom šancu na reparát a tým, že uspel, priviedol Nemecko ku krachu. Redla vo filme nevidíme nikdy šťastného a nevieme si ani predstaviť, čo by bol jeho skutočný úspech, kde vo svojom živote v hierarchii ríše mohol nájsť šťastie. V dejinnom zmysle reprezentuje osud tých, ktorí oddane slúžia štátu, avšak štát samotný je chorý a tak lojalita vedie k osobnej vine – to bol osud obyvateľov fašistických i komunistických štátov v celom 20. storočí. Vo všeobecnejšej rovine reprezentuje osud všetkých tých, ktorí v určitej forme slúžia mechanizmom – korporáciám, burzám, bankám, armádam, stranám. Alfred Redl je pripomienkou dehumanizácie v životoch nás všetkých, zapriahnutých v prevodoch spoločenských, ekonomických, ideologických a kultúrnych mechanizmov.

(Alfred Redl ako postava filmu má len málo spoločné so skutočným plukovníkom Alfredom Redlom (1864 – 1913) a preto je považovaný za svojbytnú fiktívnu postavu.)

Katie

29/08/2020

 

Dielo: Devs (seriál, 2020)

Autor: Alex Garland

 

Katie je ambiciózna študentka, zamestnankyňa a neskôr aj partnerka svojského počítačového vývojára a úspešného milionára Foresta. Ten zasvätí všetky svoje sily prísne utajenému a prevratnému projektu a Katie ho vo všetkom podporuje. Pri tejto postave nám postupne schádza na um prototyp ľudí, vďaka ktorým existoval fašistický režim v Nemecku. Šikovná, vzdelaná, ambiciózna Katie napohľad v ničom nerobí chybu, jej logika, nadanie a napokon aj city vyznievajú nepriestrelne, a predsa v nej badať nesprávne nasmerovanie, akúsi fatálnu odchýlku od správneho kurzu. Táto odchýlka sa prejavuje v oddanosti vodcovi, či už ním je počítačový génius alebo vodca ríše. Nimi vytvorený systém dávajú do chodu práve inteligentní, nadaní a neochvejne verní jednotlivci ako je Katie. Tá má pevnú vôľu a pre konečný cieľ je chladnokrvne ochotná obetovať čokoľvek. Čo robí zaujímavým celý seriál Devs je prekvapivá pointa, ktorá zmení naše dovtedajšie vnímanie deja a postáv. Vo svetle tohto záveru sa zmení aj náš pohľad na Katie, vysvetlí viac z jej presvedčení a motivácií a vrhne na ňu sympatickejšie svetlo. Aj jej pôvodná podoba je však zaujímavá, pretože vysvetľuje práve fenomén pomocníkov a zástancov veľkých ideológov, ľudí pevných zásad, presvedčení a talentov, ktorí sa stali efektívnymi napomáhačmi pochybných a neľudských režimov.

Dag

22/08/2020

 

Dielo: Dag (seriál, 2010 – 2015)

Autori: Øystein Karlsen, Kristopher Schau

 

Dag Refsnes je manželský poradca, ktorý dopoludnia väčšine párov odporúča rozchod a popoludní dôkladne zamyká dvere svojho bytu pred svetom, aby mohol zostať sám so sebou, knihami, filmami, hudbou a dobrým jedlom. Je inteligentný, sarkastický, nekompromisne úprimný, ale predovšetkým je to citlivé dieťa, ktoré svojmu strachu zo sveta a z ľudí podriadilo celý svoj život. Dag je príkladom človeka, ktorý úspešne realizuje svoju fóbiu a namiesto toho, aby v boji medzi sebou a svetom robil sekundanta svetu, aby sa prispôsobil, premohol sa, naučil sa akceptovať objektivitu a moc sveta, dokázal si všetko prispôsobiť svojmu plachému a introvertnému Ja, ktoré dobrodružnej nevyspytateľnosti sveta stavia do cesty pevné hradby bezpečnej nemennosti, predvídateľnosti a maniakálneho plánovania. Všetko, čo zraňuje a zneisťuje, zostáva na druhej strane dobre zamknutých dverí. Vo vnútri je bezčasové kráľovstvo idylického bezpečia, ktorému vládne dieťa.

Dag denne stretáva nešťastné páry, čo ho len utvrdzuje v nedôvere k vzťahom, má jediného priateľa Benedicta, ktorý reprezentuje skôr opačné póly jeho povahy, a časom ako terapeut akceptuje aj Ernsta čoby vlastného terapeuta, ktorý mu rozumie, vidí doň a dokáže mu dať spätnú väzbu, hoci aj ako podpichnutie, výzvu a nepríjemné zrkadlo.

V postave Daga sa spája odľahčený humor a existenciálny strach, prednosti i absurdity doby, výstižná karikatúra Daga v každom z nás.

 

B.

28/03/2020

 

Dielo: Šachová novela (Schachnovelle, 1941)

Autor: Stefan Zweig

 

Doktor B. pracuje ako právnik až do okamihu, kým ho po anšluse Rakúska nezatkne gestapo. Internujú ho do prísnej samoty v hotelovej izbe: nik sa s ním nerozpráva, nemôže čítať ani písať, celé dni zostáva sám so sebou v jedinej izbe, odkiaľ ho z času na čas odvedú na výsluch. Plynú mesiace a do čoraz neznesiteľnejšej izolácie sa mu jedného dňa podarí prepašovať mimoriadne vzácnu vec: knihu. Ukradol ju naslepo pri jednom výsluchu z vrecka kabáta, visiaceho na vešiaku; nevie, o akú knihu ide a keď ju s pôžitkom Robinsona vo svojej hotelovej izbe vytiahne, ukáže sa, že ide o príručku šachu. Celé dni teraz vyplní šachom, stáva sa monomaniakom hry, v poslednom štádiu hrá sám proti sebe, až kým sa nervovo zrúti, vyčerpaný horúčkovitými partiami a rozdvojenosťou vo svojej nekonečnej osamelosti. Po zotavení má na palube zaoceánskeho parníka príležitosť zahrať si šach a to priamo s veľmajstrom a momentálne najsilneším hráčom planéty. V tomto súboji sa ukáže, že doktor B., vytrénovaný len na jednej knihe a na súbojoch so sebou samým bez šachovnice a figúrok, je skutočne zdatným šachistom.

Príbeh B. je príbehom stredoeurópanstva, ktorého prirodzenou súčasťou je byť menšinou, obeťou, nepriateľom a perzekvovaným. B. je zároveň jasnozrivým prototypom disidenta: niekoho, kto sa v utajení a v izolácii stane vplyvom okolností majstrom určitého remesla. Až pod tlakom okolností vybuduje v sebe schopnosť, akú by v normálnych podmienkach šťastného a slobodného života nezískal. Nie je mučený, ocitá sa len pod tlakom režimu, absolvuje výsluchy, učí sa, čo priznať a čo zatajiť. Je však predovšetkým izolovaný, je mu bránené v prístupe ku kultúre, spoznáva odvrátenú stranu hodnoty knihy, písma, slobody. Ocitá sa pod tlakom, ktorý z neho nespraví tvrdý diamant, ale ostro zastrúhanú tuhu: všetky duchovné sily dokáže sústrediť do jediného bodu svojho hrotu, no je zároveň krehká a pri nepatrnom vychýlení sa láme. Doktor B. je symbolom stredoeurópskej inteligencie v neslobodných režimoch a je jednou z posledných postáv, ktoré Stefan Zweig vytvoril pred svojou samovraždou.

 

Rozprávač z Večne je zelený

28/03/2020

 

Dielo: Večne je zelený… (1989)

Autor: Pavel Vilikovský

 

Rozprávač Vilikovského novely je vykreslený dvojznačne. Na jednej strane dostal neobvykle veľký priestor nielen v tom, čo všetko nám hovorí, ale azda ešte viac prostredníctvom toho, ako nám to hovorí: Vilikovský využil neobvykle širokú a pestrú paletu jazykových a štylistických prostriedkov na to, aby do detailu vykreslil charakter svojho monologického rozprávača. Na druhej strane nepoznáme jeho meno, dokonca ani národnosť a z toho, čo o sebe prezrádza, nikdy nevieme rozlíšiť pravdu, klamstvo, domýšľavosť a ilúziu.

 

Prečítaj zvyšok tohto článku