Adam Kadmon

Adam Kadmon predstavuje prvotného človeka, pravzor všetkých ľudí a v istom zmysle aj súhrn všetkých ľudí všetkých čias. Nepredstavuje len prvého človeka (hebrejsky Ha-Rishon), ale aj pôvodného človeka (hebrejsky Ha-Kadmoni). Adam Kadmon je symbolom osudu ľudstva, čisto duchovnou verziou človeka, nebeským Adamom, tým, ktorý je v každom človeku a ktorého tvoria všetci ľudia dokopy.

Pre platonikov reprezentuje dokonalú ideu človeka – teda ideu človeka medzi ideami (pravzormi) všetkých ostatných vecí vo svete ideí. Podľa tejto koncepcie je teda Adam Kadmon dokonalým, nehmotným človekom a verným obrazom logu.

Koncepciu Adama Kadmona dôsledne rozpracováva kabbala. Podľa knihy Zohar Adam Kadmon pozostáva z desiatich základných sefirot – teda desiatich základných emanácií Boha, v ktorých sa Boh zjavuje a z ktorých pozostáva svet. Podľa kabbaly je každý človek mikrokozmom a Adam Kadmon makrokozmom: teda človek je malým vesmírom a vesmír je veľkým človekom. Podľa niektorých kabbalistov to bol práve Adam Kadmon, kto stvoril prvého hmotného človeka Adama. Podľa luriánskej kabbaly bol Adam Kadmon stvorený ešte pred jednotlivými sefirot a jeho Pád spôsobil ich preskupenie do podoby mystického tela – a Adamov Pád spôsobil aj celkový pád sveta, ktorý odvtedy čaká na svoju nápravu. Túto verziu Adamovho Pádu rozvíja aj islamský izmailizmus v učení o Adamovi Ruháním. Adam Ruhání, anjelský predok človeka, bol tretím z desiatich umov sveta. Svojim Pádom však stratil svoju pozíciu a stal sa až desiatym v poradí: odvtedy sa usiluje dosiahnuť späť svoju stratenú pozíciu, čím vytvára predobraz ľudstva a pokánia. Jeho pádom, píše Milorad Pavić v Chazarskom slovníku, vznikol čas, ktorý je vyjadrením zaostávania Adama za sebou samým o sedem miest v rebríčku: „Lebo čas je iba tá časť večnosti, ktorá sa oneskoruje.“ Iblís, čiže Satan, reprezentuje hriešnu túžbu a pýchu Adama.

Gnóza i kresťanstvo výrazne nadviazali na kabbalistické učenie o Adamovi Kadmonovi. Keďže podľa platonikov reprezentuje Adam dokonalý obraz človeka, logos, môže Sv. Pavol napísať, že Kristus je druhým – duchovným – Adamom. Gnóza stotožňuje Adama Kadmona (Protoanthropos) s čistým duchom, intelektom a teda na úrovni makrokozmu s dušou sveta (Anima mundi).

Adam Kadmon teda reprezentuje prvotnú čiastočku každého človeka, jeho nebeský prvok, a zároveň všetkých ľudí dokopy, ktorí vytvárajú jeho obrovské telo. Všetky naše myšlienky a pocity si možno predstaviť ako čiastočky, z ktorých sa skladá duchovné telo Adama Kadmona, pričom každý človek podľa svojich schopností tvorí inú a rôzne veľkú časť tohto tela. Podľa kabbaly ľudská duša zostupuje len jedným svojim koncom do nášho pozemského tela, ale jej druhý koniec a pôvodný domov sa nachádza v horných svetoch – teda v pôvodnom tele Adama Kadmona.

Milorad Pavić v Chazarskom slovníku navrhuje teóriu, že Adam Kadmon sa skladá z ľudských snov. Jeho telo sa skladá z písmen nebeskej abecedy a tá je nám prístupná len v našich snoch: Adam myslí tak, ako my snívame a naše sny sú vytvorené z jeho anjelskej rýchlosti.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s


%d blogerom sa páči toto: