Fukaeri

Fukaeri

Dielo: 1Q84 (román, 2009)

Autor: Haruki Murakami

Fukaeri je Eriko Fukada, 17-ročná dievčina z „dvojdielnej trilógie“ Harukiho Murakamiho 1Q84. Je to jedna z najznepokojujúcejších postáv tohto autora. Jej znepokojivosť vyviera z toho, akoby sa vymanila z autorovej kompetencie a začala žiť vlastným životom, nad ktorým rozprávač nemá nijakú moc. Fukaeri je veľmi nepravdepodobná a nevieryhodná postava. Nikto neuverí, že taká bytosť žije v reálnom svete. Preto je obyvateľkou sveta fikcie, kde pôsobí absolútne dôveryhodne a prirodzene. Podľa vonkajšieho opisu to musí byť krásna, telesne dokonale vyvinutá mladá žena, ktorá svojou symetriou môže pripomínať syntetické, virtuálne 3D-obrazy bojovníčok z počítačových hier alebo druhotriednych sci-fi. Ale jej telesnosť je asexuálna, plastiková, akoby sa pod hladkou pokožkou už nenašlo miesto pre vášne, city,  zaujatie, fascináciu, reagovanie na podnety… Fukaeri je apatická voči životu, voči okoliu, voči sebe. Pochádza z bizarného, excentrického prostredia. Je dcérou vodcu pseudo/náboženskej sekty, v ktorej sa kĺbi sex s pseudo/duchovnom, násilie s pokrúteným obrazom životnej rovnováhy, ubližovanie s empatickým obetovaním pre druhého. Z tohto prostredia, v ktorom je bežná pedofília a iné zvrátenosti, napokon unikne, aby sa ocitla vo svete, v ktorom sú dva mesiace (nie kalendárne, ale oblohové.) Ale neunikne preto, lebo je zrejme zneužívaná vlastným otcom (pričom sexuálny akt nie je ani násilím, skôr odpudzujúcim rodovým rituálom), ale aby vydala svedectvo vo forme nedokonalej knižky, aké si píšu puberťáčky. Tento rukopis má nádherný názov Kukly vo vzduchu. Istý vydavateľský vlk, lovec talentov však v ňom nájde potenciál čitateľského úspechu, ale nie hneď: musí prejsť rukami mladého muža Tenga, ktorý Kukly prepíše, a urobí z nej naozajstný kultový fenomén. Opäť tu máme motív knihy v knihe, ktorý je pre Murakamiho symptomatický.

Rukopis Fukaeri hovorí o zvláštnych bytostiach zvaných Little People a popisuje sa v ňom aj druh mystického splynutia tiel a duší, ktoré pri osobnom kontakte napokon uskutoční aj Fukaeri s Tengom, alebo, lepšie povedané, na Tengovi.

Najkrajšie na tejto mladej žene je však jej uvažovanie a jej spôsob rozprávania. Je ťažká dislektička, a jej prehovor vyzerá takto: „Já nevým. Oňy se nedajý zpočýtat na prstech. Opčas jih múže bít výc, a opčaz mýň. Ňygdy ale neňý jenom jeden“ (v českom preklade).

Táto postava sa tak výrazne vymanila z autorského zámeru samotného Murakamiho, že ju napokon necháva napospas textovému priestoru, zbavuje sa jej, resp. zmieruje sa s tým, že Fukaeri odchádza do sveta neurčitosti, ktorý nemá rozpoznateľné súradnice. Dalo by sa povedať, že táto postava opúšťa svojho autora, opúšťa určený text, a ide slobodne do vlastnej existencie. Niekto by toto mohol pokladať za autorské stroskotanie, ale môže to byť aj dôkaz sily a autentickosti fikcie, ktorá sa vymaní z hraníc autorskej manipulácie a stáva sa svojbytnou kvalitou.

Fukaeri sa v japončine vysloví približne ako „fk – aei“. Zvuková ukážka:

http://sk.forvo.com/word/fukaeri/

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s


%d blogerom sa páči toto: