Dielo: Zuzanka Hraškovie (1900)
Autor: Pavol Országh – Hviezdoslav
Postava z balady Pavla Országha Hviezdoslava, dievčinka, ktorá žije s ovdoveným otcom a nevlastnou matkou – macochou. Rozprávač ju nazýva nežnými osloveniami Hraškuľča, púpavka, žubrienka. Macocha ju častuje nadávkami fagan, šklban, pačrev, lagan… A zraňuje ju nielen nadávkami, ale aj bitkou. Autor majstrovsky stupňuje a dramatizuje dej, ukrivdené dievčatko sa ide najprv posťažovať otcovi, keď uňho neuspeje, beží za svojou tetou, a potom sa utieka k svojej mŕtvej matke. A keď si chce pred návratom do nevlastného domu umyť nôžky, aby sa vyhla ďalšej bitke od macochy, „nahlo sa, črplo: vtom závrat — či poklzkom, čľup!… Vzal ho besný prúd.“ Posledný obraz sa opäť vracia k symbolu detských nôžok, ktoré boli príčinou macošského tyranizovania („ni sneh, tak biele nožičky“). Hviezdoslavova reč, vykrútená akoby na mučiarenskom nástroji, plná neologizmov a schválností, je tu plne funkčná: jednoslabičné slová, zámená, citoslovcia, príslovky, sú tu ako ostré klince zapichávané do tkaniva textu, aby sa zvýraznila tragickosť celého príbehu.
Pridaj komentár