Gregor Samsa

Gregor Samsa 2

 

Dielo: Premena (Die Verwandlung, 1915)

Autor: Franz Kafka

 

„Když se Řehoř Samsa jednou ráno probudil z nepokojných snů, shledal, že se v posteli proměnil v jakýsi nestvůrný hmyz.“ V tejto prvej vete sa zdá byť obsiahnutý celý osud nešťastného Gregora Samsu a námet Kafkovej Premeny. Kafkovou zvláštnosťou je, že z tohto námetu, ktorý by iným autorom poslúžil ako námet pre fantastickú prózu s motívmi prekvapenia a zdesenia, vytvára v nasledujúcich vetách prózu chladnokrvného realizmu, opisujúc ako v každej svojej próze chladné, sivé, bezútešné a úplne vecné peklo ľudskej existencie. Gregor Samsa sa po svojej fatálnej premene nečuduje, ani nevydesí – trápi ho, že príde neskoro do práce, trápi ho povaha jeho zamestnania a jeho prvé myšlienky patria úmyslu znova sa ponoriť do spánku, čo sa mu však vzhľadom na svoj nový stav – v ľudskej podobe totiž zaspával vždy na boku – nedarí. Tento chladný, nezaujatý popis katastrofy, predstavujúci akékoľvek zvláštne, surreálne či nadprirodzené nepriazne osudu vo svetle konvenčného ľudského zmýšľania, vytvára v Kafkových prózach jedinečný komický rozmer. Gregor Samsa je, tak ako K., ako staviteľ nory alebo každá ďalšia Kafkova postava, v podstate antihrdinom existencie; je to osamelý človek, nenápadný, zabudnutý, nepostrehnuteľný; Kafka nás vždy privedie k sklu, pod ktorým s vedeckou presnosťou pozoruje nešťastný osud jedného z týchto antihrdinov, o ktorých by sme sa inak nemali ako dozvedieť. Aj na Gregorovi Samsovi je to vlastne len toto jeho nešťastie, s ktorým zostáva tak zúfalo sám, čo je na ňom zaujímavé. Ako sa dozvedáme o jeho živote pred premenou slovami jeho matky: „Sedí tu s námi u stolu a tiše si čte noviny nebo studuje jízdní řády. K rozptýlení mu stačí vyřezávat si lupenkovou pilkou.“ Od druhej do poslednej vety je Premena vlastne poviedkou o hriešnosti a absurdite takejto banálnej existencie. Kafka nám so svojou nezaujatosťou vykresľuje nenormálne pomery jednej normálnej rodiny. V roku 1915 končí svoju poviedku groteskne optimistickými vyhliadkami rodiny, ktorá ku svojmu šťastiu potrebuje už len nájsť dobrého ženícha pre „krásnu a kyprú“ dcéru.

 

Gregor Samsa a jeho premena patria medzi ikonické udalosti literatúry 20. storočia a tým pádom aj medzi tie najinterpretovanejšie. Už samotné meno tohto obchodného cestujúceho je predmetom mnohých štúdií: všeobecne sa akceptuje autobiografická transformácia (hlásková symetria Kafka – Samsa), inšpirácia Jakobom Wassermannom (v ktorého diele Gregora Samsu nájdeme), vplyv Sachera – Masocha (Sa-Mas), Michael P. Ryan skúmal väzby medzi slovami Samsa a Samsara v sanskrte (podľa jeho teórie je trojica Kafkových postáv Bendemann, Samsa a Cestovateľ z Karného tábora prepojená navzájom i s významami tohto slova v sanskrte: putá, okovy a cestovanie).

Podobným skúmaním prešla aj samotná Samsova premena. Kafka nešpecifikuje, na aký hmyz sa Gregor Samsa premenil: v spomínanej úvodnej vete svojej prózy nehovorí o hmyze, ale používa výraz „Ungeziefer“, pochádzajúci z označenia pre „nečisté zviera, nevhodné pre obetovanie“, čo vedie k ďalším interpretáciám. Spisovateľ a entomológ Vladimír Nabokov sa zamýšľal nad tým, o aký druh hmyzu presne išlo – na základe Kafkovho popisu vylučuje všeobecne akceptovaného švába (Gregor mal oblé, nie ploché telo) a tvrdí, že Gregor Samsa vo svojej novej podobe mal krídla, no túto skutočnosť neobjavil a nevyužil.

V neposlednom rade si možno všimnúť autobiografický charakter Gregora Samsu. S Kafkom má podobné zamestnanie i podobný vzťah k prísnemu, vecnému otcovi. Keďže jeho premena na odporný hmyz je fatálna a desivo prirodzená, je aj Gregor úplne prirodzene odcudzeným a odsúdeniahodným členom rodiny, jej trápením a nešťastím. Gregorova pasivita a prirodzená podriadenosť sa manifestuje v jeho poslušnom, dobrovoľnom skone, ale aj v jeho trpnej existencii pred premenou samotnou. Je tvorom, ktorý nežije, pretože pracuje, a nepracuje pre seba, ale pre otcove dlhy – a napokon nežije, pretože sa obetuje, je však tvorom „nehodným obetovania.“

 

3 komentáre to “Gregor Samsa”

  1. slečnakultúrna Says:

    Gregor pohľadom Cronenberga (článok)…podľa neho bol Gregor lajniak obyčajný. Otázka by potom znela, či je aj v nemčine jeho ľudový názov nejako asociovaný s jeho spôsobom obživy ako to poznáme zo slovenčiny. Nemci to prezývajú Glückskäfer (ale treba zadať do googlu i “skarabäus”, inak to vyhľadá lienku), teda nositeľ šťastia. V slovenčine je to hovnivál. Hmmm. V oboch prípadoch by to však naznačovalo ďalšie výklady Samsovho, a teda Kafkovho, charakteru…:-)
    Inak, skvelý nápad, páni Dalfar a Hevier s touto stránkou. 🙂 Nezvažujete mapovať aj mytologické krajiny ako Eco?

    http://www.theparisreview.org/blog/2014/01/17/the-beetle-and-the-fly/

    • encyklopediafiktivnychpostav Says:

      Vďaka. Z mytologických krajín asi zatiaľ zostaneme pri ich obyvateľoch. Čo sa Kafku týka, interpretácie a výklady sa rozvetvujú do množstva zaujímavých strán, platí to aj o Samsovi, (pričom štýl Premeny je zároveň úplne jasný a vecný). V tomto je Kafka dedičom talmudistickej tradície interpretácií a ďalších interpretácií. Aj Cronenbergov text je zaujímavý. D.

  2. Ivan Danko Says:

    ok

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s


%d blogerom sa páči toto: