Dielo: Poklad na Striebornom jazere (1890-1891) Petrolejový princ (1893-1894) Čierny mustang (1896-1897)
Autor: Karl May
Jedna z najbizarnejších postavičiek v mnohopočetnom panoptiku postáv Karla Maya. Bratanec Hobbleho Franka, s ktorým sa stretávajú ďaleko od rodného Saska, na divokom Západe. Má piskľavý hlas (fistulu), odtiaľ jeho prezývka. Je detektívom a zálesákom. O jeho zovňajšku hovorí tento opis: „Nový příchozí vypadal na první pohled dost směšně. Jeho kulaté tělo bylo navlečeno do dlouhého a neobyčejně širokého kabátu, složeného z neuvěřitelného množství kožených kusů a záplat. Dlouhé rukávy byly dole sešité a muž si udělal nové otvory pro ruce ve výši loktů. Přední části rukávů tak tvořily dva vaky, do kterých se dalo uložit množství nejrůznějších drobností. To, co mu sedělo na hlavě, se nedalo nazvat ani kloboukem, ani čepicí. Byla to prazvláštní helma, sešitá z pěti různě utvářených kožených kusů, které muži zakrývaly temeno, čelo i uši.” Zomrel niekoľko mesiacov po udalostiach v Petrolejovom princovi guľkou vraha, ktorého prenasledoval.
Spracované podľa stránky karel-may.majerco.net a publikované s ich súhlasom.
encyklopediafiktivnychpostav 
07/04/2015 o 16:44 |
Čierny mustang vyšiel aj v slovenčine
13/04/2015 o 15:30 |
Aj Poklad v Striebornom jazere. V ňom je opísaná teta Droll takto:
“To, čo mal na hlave, nebol ani klobúk, ani čiapka, ale ani čepiec, a predsa sa to mohlo pomenovať hociktorým týmto slovom. Táto nevídaná pokrývka hlavy sa skladala z piatich kusov kože rozličného tvaru. Prostredný kus, ktorý pokrýval temeno, mal podobu prevrátenej misky. Zadný kus chránil tylo a predný zatieňoval čelo ako štítok na čiapke, alebo strieška na klobúku. Štvrtý a piaty kus boli dve veľké chlopne, prikrývajúce uši.
Kabát bol náramne dlhý a mimoriadne široký. Skladal sa zo samých kožených záplat, poprišívaných jedna na druhú. Bolo vidieť, že pribúdali na kabát postupne a v rôznych obdobiach. Miesto chýbajúcich gombíkov boli na okrajoch kabáta remienky, ktoré možno zviazať. keďže sa mu v tomto dlhom a širokom kabátisku nemotorne chodilo, majiteľ si pomohol. Od dolného okraja až po brucho ho rozstrihol, a to vpredu i vzadu, a obe polovice potom okrútil okolo nôh, takže sa zdalo, akoby mal oblečené pumpky. preto chôdza tety Droll vyzerala veľmi smiešne. Celé toto neobyčajné oblečenie doplňovali kožené topánky. Rukávy kabáta boli taktiež nadmieru široké a pridlhé. teta Droll si však pomohol. Vpredu si ich zašil a vzadu urobil na nich dve diery, kadiaľ si prestrčil ruky. A tak rukávy tvorili dve visiace kožené kapsy, do ktorých sa všeličo dalo uschovať.
Nie div, že teta Droll vyzeral v takomto oblečení ako strašiak do maku. A jeho bucľatá, červenolíca tvár len zvyšovala smiešny dojem. Malé očká mu ani na sekundu nezastali, jednostaj šibali sem a ta, aby im len nič neušlo.”
Vydali Mladé letá 1968, preklad Dr.Teofil Ušák. 😉