Rudo

Dielo: Rudo (komiks)

Autor: Daniel Majling

 

Ľuďom Rudovho naturelu sa zväčša snažíme vo svojich životoch vyhýbať. Ich skepsa a pesimistický pohľad na svet sa nám javia byť z pohodlia našich priemerných životov ako snobská, intelektuálna pózerina, nehodná našej pozornosti. Ich defetizmus, rezignácia a negativizmus, ktorými zamorujú svoje okolie, sa nám protivia. Ľudia ako Rudo sú cynickí, bezohľadní, zlomyseľní, majú nevhodné poznámky a ich irónia nepozná hraníc. Rudo však popri týchto všetkých vlastnostiach má i jednu, vďaka ktorej sa dokáže cez tú bačorinu tuposti všade naokolo prebrodiť viac-menej bez ujmy: humor, nie nepodobný smutným anektodám Tomáša Janovica.

 

 

Rudo žiadnu našu ľútosť ani súcit nepotrebuje. Je si vedomý absurdnosti života, na ktorú reaguje spôsobom sebe vlastným. Má svojrázne chápanie súvislostí medzi javmi, zosúvzťažňovanie absurdných, nesúvisiacich fenoménov je Rudovou záľubou.

Rudo sám seba chápe takto: “Mám tridsať rokov. Pred dvanástimi rokmi som pomohol svojim hlasom zvrhnúť Mečiara. Odvtedy som svojím hlasom nepomohol v podstate s ničím.” Jeho svet oplýva rôznymi postavičkami, stálymi (Nelle, Soetkin a farár Lamma) i občasnými (alkoholička Hilda a jej rodičia, veriaca Ruženka so sebenenávistnými sklonmi), medzi ktorými sa často vyskytujú najmä psychiatri, viac či menej nekompetentní na výkon svojho povolania, náboženskí fanatici či známi myslitelia. Všetci napospol dostatočne potrhlí na to, aby mohli byť súčasťou Rudovho sveta.

Rudo si servítku pred ústa rozhodne nekladie, čo platí i pri jeho stykoch so ženami. Jeho avantúry končia neslávne, ale nezdá sa, že by ho to mrzelo. Skôr to v ňom ešte väčšmi prehĺbi presvedčenie o obmedzenosti opačného pohlavia. Pohľadom ženy je Rudo mizogýn, pohľadom muža slaboch a lúzer. Jeho rola v spoločnosti je úplne zanedbateľná. Ľudí ako on spoločnosť nepotrebuje, sú jej na príťaž v zachovávaní stálej úrovne priemernosti. Už len predstava Ruda na vojne, momentu v dejinách, ktorý najväčšmi spája národy v jedného, je tragická. Čo by tam, preboha, robil tento vyhranený individualista?

Ak by Rudo žil v praveku, jeho miesto by nebolo pri ohni v spoločnosti žien, ani v tlupe lovcov mamutov. Nezbieral by korienky, nesťahoval zvieratá z kože ani by nezdobil steny jaskyne čiarkovanými jeleňmi. Rudo by ako vyhlásený hypochoder prežil všetkých ostatných, sofistikovane odôvodňujúc nevyhnutnosť svojho parazitovania na spoločnom úlovku. A navyše by všetkých konfrontoval s otázkou, prečo, kurva, odo mňa niečo chcete?!
Mimochodom, Rudo nosí tričká s nápismi “Too religious for pornstar”a “Sonic Youth”, straší deti maňuškou Freuda a ukrýva u seba v pivnici Salmana Rushdieho.

Ruda nájdete na Facebooku, pripravuje sa vydanie v knižnej podobe, zatiaľ však nič bližšie nevieme.

 
Odporúčanie: Je dobré ísť chronologicky po jednotlivých častiach, ale nie je to nevyhnutné. Pre oboznámenie sa s Rudom je vhodné pozrieť si animovanú časť O zmysle života.

 
P.S: Rozhovor s autorom Danielom Majlingom (dramaturg a dramatizátor v SND).