Klaus Patera

patera

Dielo: Země snivců (Die Andere Seite, 1908)

Autor: Alfred Kubin

 

 

„Mezi mými známými z mládí byl podivný člověk, jehož příběh si zasluhuje, aby byl vyrván zapomenutí.“

Do pozoruhodného románu Alfreda Kubina vstupuje Klaus Patera ako rozprávačov spolužiak z gymnázia. Ich cesty sa po škole rozídu a Patera sa ohlási po dvadsiatich rokoch nevšedným spôsobom: jeho posol prináša rozprávačovi pozvanie do Snovej ríše, vytvorenej Paterom kdesi na rusko-čínskom pohraničí. Z poslovho rozprávania vyplynie, že Patera zbohatol v Číne a teraz svoj nezmerný majetok využíva na vytvorenie ríše, ktorá bude fungovať celkom inak než zvyšok sveta. Paterovi poslovia po Európe skupujú staré domy, umelecké diela, staré nepraktické predmety a prenášajú ich do Snovej ríše. Podobne sa zvláštnym kľúčom vyberajú pozvaní ľudia, ktorých už v ríši žije okolo 60-tisíc.

Patera je vládcom Snovej ríše, v ktorej nejestvuje pokrok a v ktorej platia zvláštne zákonitosti. Je neviditeľným hýbateľom ríše, zdá sa byť prítomný vo všetkom, pôsobí na vôľu snivcov. Riadi svoju ríšu prostredníctvom nevedomia, ovplyvňuje jej atmosféru. Rozprávačovi sa nedarí znova ho stretnúť: akoby tu namiesto neho bola samotná ríša a najmä Perla, jej hlavné mesto. Patera je nehmatateľným princípom všetkého, jeho konaním sú zvláštne úkazy, chorobné stavy, fyzikálne deje. Je vôľou prenikajúcou všetkým, adresátom modlitieb, panteistickým vládcom. Snová ríša však nie je ľahučkým snom, surrealistickou komikou, fantazijnou burleskou, ale ťaživým, hypnotickým snom, meniacim sa na nočnú moru, snom epileptika. Ríšou sa preženie niekoľko pohrôm: všetci obyvatelia upadnú do niekoľkodňového spánku, zmocnia sa ich záchvaty smilnosti, mesto ovládnu zvieratá, fyzické predmety strácajú súdržnosť. Ríša sa zrúti v apokalyptických vlnách zmaru, Patera sa zjaví ako nadčasová, mytologická bytosť oscilujúca medzi stvorením a ničotou. Ríša zaniká, prežijú nemnohí.

Země snivců vzniká ako terapeutické dielo po smrti Kubinovho otca. Pateru možno vnímať ako symbolickú postavu Otca (Pater=otec) a je možné rozvíjať mnohé psychoanalytické motívy. V tomto zmysle je Patera súčasťou veľkého otcovského panteónu súdobej literatúry, vznikajúcej v atmosfére rozpadu hodnôt, autorít a konvencií: možno ho postaviť vedľa Otca Franza Kafku či Otca Bruna Schulza. Všetky tieto otcovské postavy sa vyznačujú fatálnosťou, metamorfózou, mytologickými a symbolickými rozmermi, blízkosťou smrti, no zároveň sú v mnohom odlišnými typmi. Kubinov Patera je esenciou starej, nepokrokovej, svojráznej Strednej Európy a svojho protivníka má v akčnom, vitálnom, pragmatickom Američanovi Herkulovi Bellovi. Je snovým, nepokrokovým demiurgom, pôsobiacim vo sfére nevedomia, libida, duševných porúch, inštinktov a animálnych síl. Dospieva až do nadčasovej, symbolickej roviny mýtu, kde sa stretávajú princípy bytia a nebytia. Je plodivou i deštrukčnou silou, je v ňom zvrchovanosť absolutistického monarchu i zákonitý úpadok síl, potreba emancipovať sa od neho, hoci jeho symbolická smrť znamená súčasne ochromenie celého sveta.

 

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s


%d blogerom sa páči toto: