Rafael de Valentin

 

Dielo: Šagrénová koža, La Peau de Chagrin, 1831

Autor: Honoré de Balzac

 

 

Rafael de Valentin (1804 – 1831) je štúdiou ľudských túžob a vášní a ako typické dieťa svojej doby je zároveň skúmaním sebarealizácie nadaného človeka v modernej spoločnosti. Rafaelovi, ktorý vyrastá bez matky, sa dostane prísnej výchovy v asketickom odtrhnutí od sveta. Otec, strohý, spravodlivý a disciplinovaný človek, príde o majetok a umiera – Rafael zostáva sám, bez prostriedkov, no slobodný. Skromné dedičstvo si rozráta na trojročné skromné prežitie a v chudobnom prenájme, izolovaný od ľudí uprostred Paríža, púšťa sa do trojročnej usilovnej práce na svojom literárnom diele, ktoré mu má zabezpečiť príjem, slávu a vstup do spoločnosti. Pred koncom tohto trojročného robinsonovského obdobia sa prostredníctvom svojho priateľa Rastignaca zoznamuje s osudovou Fedorou, do ktorej sa nešťastne zamiluje a pri ktorej sa jeho život vykoľají.

Následne sa z Rafaela stáva človek nesený vírom vášní, peňazí, pôžitkov, ilúzií a dezilúzií, človek reprezentujúci stendhalovských ambicióznych mladíkov, ktorí vo svojej dobe robili závratné kariéry a rovnako závratne padali nadol. Čitateľ sa s 26-ročným Rafaelom zoznamuje v okamihu, keď je rozhodnutý spáchať samovraždu, a vzápätí sleduje jeho obdobie opojenia, peňazí, kariéry i zúfalstva. Paradoxom Rafaela je, že nikdy nie je šťastný, nanajvýš rozpoznáva šťastie retrospektívne v najskromnejších obdobiach uplynulého súženia; ako majiteľovi magickej šagrénovej kože sa mu síce vyplní akékoľvek želanie, no každá splnená túžba mu skracuje život a tak sa uprostred blahobytu a všemocnosti paralyzovaný bojí túžiť a vegetuje ako rastlina. Podobne paradoxne túži striedavo po samovražde a následne obetuje všetko, len aby prežil. Plodom jeho trojročnej usilovnej práce je Traktát o vôli, čo je paradox výstižný pre francúzskych majstrov pera.

Rafael de Valentin je ako slamka, na ktorej nám Balzac predvádza turbulencie svojej doby, pokojnú hladinu usilovnej duchovnej práce i vlnobitie vášní, ambícií a telesných i duchovných túžob. Patrí do rodiny faustovských hrdinov, ktorí skúmajú možnosti vlastného naplnenia a uspokojenia. Rafael je zároveň v mnohom Balzacom samotným, pričom zaujímavo odráža nielen aspekty jeho minulosti, ale v mnohom predznamenáva aj jeho budúce osudy.