Zelený muž

 

zelenymuz

Zelený muž je tajomná bytosť, ktorú možno stretnúť najmä v gotických kostoloch. Vytesaná z kameňa má podobu mužskej hlavy s rastlinnými motívmi, spravidla ide o listy stromov, vyrastajúce zelenému mužovi z úst a obrastajúce mu hlavu. Jestvujú rôzne typy zeleného muža: od mĺkvych, vznešených pozorovateľov až po démonické, temné bytosti.

Vo všeobecnosti ide o bytosť, ktorá náleží do iného než ľudského rádu bytia: zelený muž je tajomný cudzinec, prírodná, ahistorická bytosť, vznešená a múdra, nepoužívajúca ľudský jazyk. Vynára sa z iného sveta a prináša si so sebou jeho vznešenosť a mlčanie. Mlčí a vynára sa z mlčania: napriek tomu, že sa vyskytuje v množstve kostolov po celej Európe, nie sú známe nijaké písomné zmienky, nijaké záznamy, nijaké opisy zo súdobej literatúry. Vynára sa z tajomného ticha ako cudzinec: cudzinec vo svete ľudí, ale aj pohanský cudzinec v katolíckych chrámoch. Napokon je pre nás cudzincom aj preto, že pochádza zo strateného, prírodného sveta. Ako skonštatoval jeden z jeho pozorovateľov, „zelených mužov pribúda“: možno práve my, ľudia modernej civilizácie, sme si začali uvedomovať jeho prítomnosť ako tajomné, cudzie bytie, kým pre našich predkov predstavoval natoľko prirodzeného spoločníka, že mu počas celých stáročí nevenovali jedinú písomnú zmienku. Zeleného muža akoby sme začali racionálne reflektovať až vtedy, keď ho už nemôžeme spontánne vytvárať (analogicky k vzniku psychológie, religionistiky a k ostatným predmetom našej reflexie). Zelený muž je už na prvý pohľad pozorovateľom (mĺkvym pozorovateľom): možno stredovekým ľuďom ani nenapadlo pozorovať pozorovateľa.

Zaujímavý je aj rozdiel medzi zeleným a tzv. divým mužom. Zelený muž má vždy len hlavu, nikdy nie telo, kým divý muž býva zobrazovaný s telom, pokrytým zvieracou srsťou. Divý muž je kombináciou ľudského a zvieracieho prvku, čím predstavuje nižšie, pudové bytie, kým vznešenosť a meditatívnosť zeleného muža pochádza aj z toho, že vznikol spojením ľudského a rastlinného prvku. Kým o divom mužovi nájdeme v stredovekej literatúre viaceré zmienky, zelený muž bol prijímaný (chápavým) mlčaním. Skrytosť ľudskej tváre v zelenom poraste je analogická k jeho menu: v latinčine sa slovo muž („vir“) skrýva v slove zelený („viridis“): VIRidis. Jeho pravé meno (nepredpokladáme, že nejaké má) nepoznáme: označenie zelený muž (green man) sa datuje až od roku 1939, keď ho použila Lady Raglan. Treba dodať, že v niektorých kostoloch (napríklad v kostole Sv. Barbory v Kutnej Hore) sa nachádzajú aj zelené ženy. U nás sa zelený muž nachádza napríklad v Štítniku, v kostole pôvodne zasvätenom Panne Márii, čím sa potvrdzuje tajomná domnienka, že zelený muž súvisí práve s Pannou Máriou a s miestami, ktoré sú jej zasvätené.

O tajomnom zelenom mužovi nevieme nič; nevieme, odkiaľ prichádza a vlastne nevieme nič ani o tom, kam smeruje jeho pohľad – môžeme si len domýšľať, že jeho pohľad (smerujúci zvyčajne z nenápadných miest chrámov) sa upiera na nás. To jediné, čím sme si pri ňom istí, je jeho povaha cudzinca z iného bytia.

 

 

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s


%d blogerom sa páči toto: