Vojvoda de Fantomas

Due de Fantomas

 

Dielo: V krajine posledných vecí (1987)

Autor: Paul Auster

 
Sú fiktívne postavy, okolo ktorých je vybudovaný fiktívny svet, vesmír, dejiny, súhrn príbehov a dejov. Niektoré zaľudnia náš svet a stanú sa (proto)typmi, modelmi, šablónami ľudského správania. A potom sú fiktívne postavy, ktoré sa v nejakom diele iba mihnú – a dokonca len raz, ako meno, ktoré autor potom ľahkomyseľne pustí ďalej. Možno vznikli iba ako vedľajší produkt autorovej imaginácie, možno účelovo, možno z neodolateľnej pohnútky byť na chvíľu vtipný alebo strojcom bonmotu. Takýto je Vojvoda de Fantomas, ktorý zaznie v jednej vete Austerovho románu V krajine posledných vecí, v prúde rozprávania baróna prášila Borisa Stepanovicha, ktorý klame, až sa práši, alebo práši, až sa klame, len aby predal čajovú šálku. Inštrumentuje 3-4 stranový monológ, v ktorom vŕši neuveriteľné historky, spomienky vyfabulované pre túto chvíľu, na ktoré vzápätí zabudne. Veta znie: „Byl mezi nimi i jedinečný čajový servis, který kdysi patřil nějakému příslušníkovi francouzského dvora (myslím, že to byl vévoda de Fantomas)…“ Veta i klamanie pokračuje ďalej, ale v čitateľovi uviazne v hlave práve táto postav: vojvoda de Fantomas. Akoby počul hlas rozprávača, používam toto meno práve preto, aby vám ani nenapadlo uveriť môjmu vymýšľaniu, aby bolo evidentné, že nikto taký s takým menom nikdy nemohol existovať. A práve preto – vojvoda de Fantomas už nikdy neprestane žiť, už nikdy neopustí svoje malé dejiny, priestor jedinej vety, už nikdy neprestane fascinovať a vzbudzovať túžbu dozvedieť sa o ňom viac.