Čitateľ

reader

 

Každé dielo sa obracia ku – vo svojej podstate fiktívnej – postave čitateľa, ktorým sa na istý čas môže stať každý z nás (tak ako sa to deje práve teraz). Rôzne diela pristupujú k tomuto svojmu fiktívnemu partnerovi rozlične: sú diela, ktoré toho od svojich čitateľov veľa nepožadujú a naopak, prispôsobujú sa im; iné diela si svojho čitateľa pretvárajú na svoj obraz, niekam ho vedú a nezriedka ním citovo, intelektuálne či esteticky manipulujú; a ešte iné diela proti svojim čitateľom bojujú, vytvárajúc si tak vlastne fiktívneho (dokonalého) čitateľa, ktorým sa nik z reálnych ľudí nestane. Ako bolo pri istej príležitosti povedané, v detektívkach už bol vrahom kdejaký záhradník, mohol by ním byť priamo autor, a zostáva už len napísať detektívku, v ktorej by bol vrahom práve čitateľ. Skutočne jestvujú diela, snažiace sa urobiť zo svojich čitateľov vinníkov, prebudiť v nich svedomie, pocit viny, ukázať na nich prstom. Karel Čapek vo svojom románe Obyčejný život spravil neobyčajným hrdinom skutočne obyčajného človeka, ktorého obyčajnosť a všednosť vlastne robí románových hrdinov z každého, ľubovoľne zameniteľného čitateľa. Naproti tomu stvoril Umberto Eco v románe Meno ruže knihu, ktorá svojho čitateľa zabíja.

Zvláštnym spôsobom robí zo svojich čitateľov fiktívne postavy Franz Kafka (resp. Max Brod): svoje texty kázal svojmu priateľovi zničiť a každý čitateľ, ktorý k týmto textom usadá, si môže túto svoju nesamozrejmú, vo svojej podstate fiktívnu pozíciu uvedomiť.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s


%d blogerom sa páči toto: