Obyčajný človek

Dielo: Obyčejný život (1934)

Autor: Karel Čapek

 

Hlavným hrdinom Čapkovho románu je obyčajný človek, dôchodca, ktorý sa rozhodne spísať príbeh svojho života. Pri spomínaní na svoj život objaví nielen zapadnuté spomienky, ale celé osobnosti, ktorými kedysi, na svoje prekvapenie, bol, a im prislúchajúce možné paralelné životy. Obyčajný človek – počas celého románu nezaznie jeho meno – pred sebou postupne rozvinie všetky zásadné príbehy svojho života, vrátane tých, na ktoré nespomína rád, ktoré v ňom žili po celý čas, hoci mimo zraku jeho vedomého Ja. Obyčajný život obyčajného človeka sa ukáže byť závratným, fascinujúcim, no i krutým dobrodružstvom plným subtílnej krásy i pekelných priepastí. Jeho mnohoznačnosť je mnohoznačnosťou každého života i každého románu. Príbeh obyčajného človeka je, verne zaznamenaný, vždy existenciálnou drámou (alebo, v Čapkovom podaní, existenciálnou detektívkou). Je to však zároveň príbeh zaznamenaný a v tomto sa Čapkov obyčajný človek stretáva s Proustovým Marcelom. Rozprávač až v momente písania, vtedy, keď musí použiť slovo, keď ho už vysloví, keď nemôže preskočiť myšlienku a koniec vety, až vtedy sa plne konfrontuje so skrytými hlasmi, udalosťami a motívmi svojho života. Až počas písania natrafí na veci, ktoré tu po celý čas boli a o ktorých po celý čas nevedomky vedel a spoznáva v sebe žalobcu, obhajcu i obžalovaného, ale i dieťa, mladíka a starca, romantika, poctivca i zvrhlíka, zástup svojich predkov a celý zástup obyčajných ľudí, lebo, ako obyčajný človek zisťuje, „každý z nás je my, každý je zástup, ktorý sa stráca v nedohľadne.“