Gilgameš

gilgames

 

Dielo: Epos o Gilgamešovi

 

Gilgameš bol kráľom mesta Uruk, po matke Ninsun „z dvoch tretín boh“, po otcovi „z tretiny človek“. Bol vysoký, mocný, s pôvabnou tvárou a mal všetko, čo si panovník môže žiadať. V Gilgamešovi však ožívali všetky ľudské ambície – stať sa hrdinom, spoznať svet a tajomstvá bohov, dosiahnuť veľké činy a napokon dosiahnuť nesmrteľnosť. „Si z dvoch tretín boh, no ľudské máš starosti,“ skonštatoval o týchto ambíciách Utanapištin.

Keď Gilgameš žiadal od uruckého ľudu priveľa a nútil všetkých budovať mohutné opevnenie, zasiahli bohovia a stvorili stepného človeka Enkidua, rovnako silného ako bol Gilgameš, aby tak skrotili jeho srdce. Po vyrovnanom súboji sa obaja spriatelili a Gilgameš sa rozhodol vo dvojici s Enkiduom vykonať hrdinské skutky. Spoločne zabili strašného Chumbabu z cédrového lesa, „príčinu všetkého zla“, i strašného nebeského býka, zoslaného bohyňou Ištar. Gilgameš odmietol bohyňu lásky Ištar a urazil ju, ona z pomsty zoslala na Enkidua smrteľnú chorobu. Gilgameš, ranený priateľovou smrťou a uvedomujúc si vlastnú smrteľnosť, vybral sa hľadať nesmrteľnosť. Preplavil sa cez more smrti, prešiel rajskou záhradou a po dlhom putovaní navštívil Utanapiština s manželkou, jediných ľudí, ktorým bohovia venovali večný život. Utanapištin však povedal, že nesmrteľnosť je vecou bohov a osudu – nedá sa zaslúžiť ani vydobyť. Navrhne však Gilgamešovi, aby skúsil poraziť slabšieho brata Smrti – Spánok; ak nebude spať sedem dní a nocí, možno sa k nesmrteľnosti priblíži. Dlhou a ťažkou cestou vyčerpaný Gilgameš však sedem dní prespí. Podarí sa mu aspoň získať rastlinu, navracajúcu mladosť, tú mu však cestou zje had. Gilgameš sa vracia do rodného Uruku ako smrteľník, ktorý však spoznal svet a tajomstvá bohov.

V Gilgamešovi rozpoznávame predka veľkých hrdinov, akými boli Herkules i Odyseus. Je v ňom hrdinský nepokoj, platónsky thymos, metafyzický osteň prekračovania hraníc. V postavách Ištar i Siduri odmietne zvody lásky, usadenosti, hedonizmu. Nie je však ešte duchovným, asketickým, vykupiteľským typom hrdinu – podlieha vlastnej netrpezlivosti (napríklad keď rozbije sochy prievozníkovi Uršanabimu) a v neúspešnom pokuse o premoženie spánku anticipuje neskoršiu úspešnú misiu Siddhártu – Buddhu. Gilgameš je jedným z najstarších archetypov hrdinu; nájdeme v ňom odveký súboj človeka-hrdinu so šelmou, stelesňujúcou zlo (neskôr najmä draci), v dvojici s Enkiduom reprezentuje inšpiratívne spojenie nomáda s civilizovaným človekom (dichotómia, ktorá sa podľa Chatwina traduje v príbehoch a mýtoch už od prvej dvojice Kaina (usadený roľník) a Ábela (nomád – pastier) je tu prekonaná). Tak ako mnohé postavy, miesta a udalosti z Eposu nájdeme v iných príbehoch (vrátane Starého Zákona), je aj Gilgameš predobrazom či archetypom mnohých ďalších hrdinov. Archetypom, ktorý v mnohom musel prejsť vývinom a transformáciou, aby dokázal naplniť, čo od seba chcel.

 

 

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s


%d blogerom sa páči toto: