Joker / Žolík

joker

Žolík je postava z hracích kariet: najčastejšie býva zobrazovaný ako dvorný šašo a plní funkciu výnimočnej, divokej karty, ktorá sa diametrálne líši od všetkých ostatných kariet.

Žolík sa objavuje ako tradičná súčasť hracích kariet pomerne neskoro, v druhej polovici 19. storočia. Jeho pôvod sa odvodzuje od nemeckej hry „Euchre“, čo je vlastne fonetický prepis nemeckého Jucker. Čo znamená nemecké Jucker, zostáva nejasné. Po tom, čo nemeckí osadníci rozšírili hru a s ňou postavu Juckera v Spojených Štátoch, dostáva sa táto špeciálna karta aj do ostatných hier. Žolík predstavuje výnimočný, najvyšší tromf, ale najčastejšie zosobňuje funkciu prekročenia, porušenia pravidiel, predstavuje zvláštnu výnimku, trik integrovaný do pravidiel, špeciálnu skratku v pevnom ráde. Zosobňuje teda výnimku, vtip a drzosť, ale zároveň beztrestnosť. Práve preto býva najčastejšie zobrazovaný ako postava dvorného šaša: niekoho, kto je síce v rebríčku najnižšie, no môže ako jediný všetko; jeho správanie je výnimočné, narušuje racionálny poriadok, zosobňuje nepredvídateľnosť. Žolík býva v hrách funkčne práve prepojením najnižšieho s najvyšším; je zároveň akousi soľou hry, prvkom triku, vtipu, hravosti a nepredvídateľnosti – azda preto tak ľahko našiel svoje miesto vo všetkých klasických kartových hrách.

Symbolicky je spojený s tarotovou kartou Blázna. Blázon je v tarote obdobne výnimočnou kartou: vo veľkej arkáne má hodnotu 0, stojí buď na začiatku, alebo na konci radu, a zároveň býva celá veľká arkána vysvetľovaná ako Cesta Blázna – všetky karty majú význam len ako symbolické zastavenia na jeho ceste.

Ikonograficky býva Žolík najčastejšie zobrazovaný ako stredoveký šašo, patria k nemu výnimočné hudobné nástroje (rolničky, flauta – čím pripomína Pana, alebo bubon), často býva v nestabilnej polohe – stojí na lopte, žongluje, robí premet. V Austrálii ho zastupuje Kookaburra – vták, ktorý vydáva zvuk podobný ľudskému smiechu. V prípade tematicky vytváraných kartových sád býva za žolíka volená špecifická postava – hodnotovo neutrálna alebo záporná, ktorá má v danom panteóne špecifické postavenie (trickster). Keďže v rámci niektorých hier bývajú žolíkovia dvaja a sú hierarchicky rozlíšení, býva druhý žolík spájaný s tarotovým Mágom. Aj to naznačuje spojitosť žolíkov s trickstermi, kúzelníkmi, hodnotovo ambivalentnými mágmi, čertami v ich odľahčenej (nie rýdzo negatívnej) podobe.

Postava Žolíka teda vyjadruje našu hlbokú skúsenosť so skutočnosťou. Akonáhle sa žolík stelesnil v karte, našiel si okamžite svoje miesto v každej kartovej hre. Keď sa na istý systém či hierarchiu pozrieme z perspektívy žolíka, nájdeme ho v románových či seriálových svetoch, ale aj v mytologických, rozprávkových či náboženských systémoch (Loki, Ešu, Eulenspiegel, kojot, líška, trpaslíci, postavy Lynchových filmov). Žolík teda stelesňuje našu intuitívnu, archetypálnu skúsenosť: že pevnou súčasťou každého systému je výnimka v tomto systéme; že každý systém čerpá svoju dynamiku z prvku hravosti, výnimočnosti, tvorivosti.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s


%d blogerom sa páči toto: