Don Illán & Dekan zo Santiaga

illan1

Dielo: Libro de los ejemplos del Conde Lucanor y de Patronio (1335)

Autor: Don Juan Manuel

 

Dekan zo Santiaga navštívil dona Illána v Tolede, aby sa od neho naučil kúzelníckemu umeniu. Don Illán, vyhlásený majster v umení mágie, ho najprv požiadal o sľub, že ak raz bude potrebovať pomoc on, dekan mu pomôže; potom povedal slúžke, aby s prepelicami na večeru počkala na jeho pokyn.

Don Illán viedol svojho hosťa do podzemia, keďže umeniu mágie sa možno naučiť len na odľahlých miestach. Čoskoro ich navštívili poslovia so správou, že dekan bol menovaný biskupom. Vtedy don Illán požiadal svojho hosťa o uvoľnené dekanské miesto pre svojho syna ako prejav vďaky za zasvätenie do umenia mágie. To dekan odmietol, keďže miesto už sľúbil strýkovi z otcovej strany. V priebehu rokov sa z dekana stane arcibiskup, kardinál a napokon dokonca pápež; uvoľnené miesto však vždy musí prenechať niekomu zo svojej rodiny a syn dona Illána musí čakať. Keď novému pápežovi don Illán vytkne nesplnenie dávneho sľubu, ten ho dá vyhnať, pohrozí mu väzením a odmietne mu dať jedlo na cestu. Vtedy don Illán odvetí: musím si teda dať prepelice, pripravené na dnešnú večeru, ale jesť budem sám. Obaja muži sa ocitnú späť v podzemí Toleda, v ten istý večer, ako sa stretli. Dekan sa zahanbí a rýchlo opustí dom dona Illána.

Príbeh dekana je jedným zo série príbehov s podobnou štruktúrou; Juan Manuel ho prevzal z arabských zdrojov, ktoré takisto nemusia byť pôvodné. Príbeh o mužovi, ktorý v priebehu okamihu prežije týždne a roky života zaujal Borgesa, ktorý v poviedke Tajný zázrak nechá Jaromíra Hladíka prežiť v sekundách pred popravou čas dostatočne dlhý na to, aby dokončil svoje dielo. Ambrose Bierce vytvoril postavu Peytona Farquhara, ktorý v sekundách svojej popravy stihne odsnívať svoj útek, cestu lesom a zvítanie sa s manželkou. Ide o postavy stelesňujúce archetypálnu predstavu infinitezimálneho času a ľudského vedomia: okamih expanduje do potenciálnej večnosti. Ak spomalíme vnímanie, žijeme večne. Túto myšlienku nám môže vnuknúť sen, v ktorom často prežívame dlhé časové obdobia v niekoľkých okamihoch; aj preto ide o univerzálny archetyp, s ktorým sa stretávame v rôznych literárnych tradíciách.

Najkomplexnejšie túto ideu infinitezimálneho času ako priestoru večnosti zhrnul zrejme Ján Křesadlo ústami hrobára v poviedke Vteřina a věčnost.

 

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s


%d blogerom sa páči toto: