Sizyfos

Sizyfos bol korintský kráľ, jeho manželkou bola nymfa Merope, s ktorou mal štyroch synov. Sizyfos bol ľstivý a prefíkaný a stihol si pohnevať veľa ľudí. Keď pomohol riečnemu bohovi Asopovi v spore s Diom výmenou za prameň pre mesto Korint, Zeus sa na neho nahneval a poslal za ním smrť. Sizyfovi sa však podarilo preľstiť aj smrť. Bol zvedavý, ako fungujú jej reťaze a keď mu ich smrť predviedla, spútal ju. Všetko živé prestalo umierať, trpiaci a starí, ulovená zver, vojaci i samovrahovia. Podľa povesti sa rozhneval až boh vojny Ares a vyslobodil smrť. Sizyfos bol odvlečený do podsvetia, no predtým stihol požiadať manželku Merope, aby jeho telo nechala ležať na námestí a nevykonala pohrebné obety a rituály. V podsvetí požiadal Persefonu, aby sa mohol vrátiť medzi živých a uviesť všetko na pravú mieru. Potom sa však odmietol vrátiť a takto preľstil smrť druhýkrát.

Do podsvetia ho odviedol až boh Hermes a bohovia Sizyfovi za jeho opovážlivosť vymerali prísny trest. Musí tlačiť do kopca veľký kameň, no ten sa mu vždy zgúľa späť.

Sizyfov príbeh a najmä jeho posmrtný údel sa stali námetom množstva interpretácií. Podľa moralistov Sizyfos doplatil na svoju ľstivosť a rúhanie a slúži ako varovanie pre chytrákov. Pre iných je tragickým hrdinom a stelesnením ľudského údelu: miloval život a odmietal smrť, jeho posmrtný údel je symbolom nás všetkých. V niektorých interpretáciách je symbolom nekonečného opakovania a stotožňujú ho tak s každodennou dráhou slnka a s neprestajným vlnením mora. Georges Dumézil počuje v jeho mene zvuky nádychu a výdychu (“siss – phus”), takže Sizyfos je onomatopoickým prepisom nášho dychu. Albert Camus mu venoval esej a vidí v ňom proletára osudu, absurdného hrdinu (otrok bohov vo svete bez bohov), ktorý svojim odhodlaním dáva zmysel aj nezmyselnej námahe. Pýta sa, čo si asi tak myslí Sizyfos kráčajúc dolu kopcom a napokon konštatuje, že svojim vnútorným nastavením je Sizyfos šťastný. Pink Floyd mu venovali štvordielnu kompozíciu na albume Ummagumma.

Vo všeobecnosti sa na Sizyfa odkazuje v súvislosti s jeho posmrtným údelom, ktorým je cyklická, nikdy nezavŕšená práca. Sizyfos pracuje v časovej slučke vlastnej strojom, ozubeným kolieskam, mechanizmom, ale aj svetu podľa Nietzscheho Večného návratu. Je to neplodná večnosť, mechanicky sa opakujúca prítomnosť bez budúcnosti, čas zbavený jedného zo svojich rozmerov. Sizyfovým proťajškom je Théseus, ktorý odvalil kameň, vybral spod neho meč a črievice a vykročil v ústrety svojej budúcnosti plnej prísľubov a výziev.

 

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s


%d blogerom sa páči toto: