Kolomber

 

Dielo: Kolomber (Il colombre, 1966)

Autor: Dino Buzzati

 

Kolomber je morská obluda, „ryba, ktorej sa námorníci na všetkých moriach sveta boja najväčšmi“, „hrôzostrašný a veľmi záhadný žralok, prefíkanejší ako človek.“ Kolomber si vyberie svoju obeť spomedzi ľudí, prenasleduje ju celé roky, ba aj celý život a nespustí ju z očí, kým ju nezožerie. Kolombra vidí len obeť a ostatní z jej krvi; pre ostatných zostáva neviditeľný. Tak sa to aspoň traduje medzi námorníkmi.

Kolombra raz uvidí dvanásťročný Stefano Roi pri svojej prvej plavbe plachetnicou. Chce sa stať námorným kapitánom ako jeho otec, no ten, keď pochopí, o čo ide, vysadí chlapca na breh, vysvetlí mu, čo mu hrozí a zakáže mu kedykoľvek sa plaviť. Stefano dospieva a more s kolombrom ho priťahuje stále väčšmi a stále záhadnejšie. Po otcovej smrti sa vydá na more a s kolombrom v pätách brázdi moria a oceány. Zbohatne obchodovaním, ale na súši nevie zotrvať; celý svoj život prežije v horúčkovitom úteku pred kolombrom, ktorý je jeho tieňom, jeho smrťou, jeho osudom. Stefano už ako starý muž po obzretí sa späť vidí, že svoj život prežil s nepokojným srdcom, bez ľudského šťastia, ktoré možno získať len pokojom. Pred smrťou nasadne do člna a vydá sa v ústrety svojmu kolombrovi, ktorý takisto zostarol. Ten mu zvestuje, že po celý čas ho neprenasledoval preto, aby ho zahubil, ale aby mu odovzdal dar od morského kráľa: veľkú perlu, ktorá prináša šťastie, moc, lásku a pokoj duše. Na to sa kolomber ponorí a naveky zmizne v morských hlbinách. Stefana nájdu o dva mesiace v člne už len ako vybielenú kostru s malým guľatým kamienkom v ruke.

Kolomber býva opisovaný ako symbol osudu, smrti, prekliatia a v príbehu Stefana Roia ako obeť falošných legiend, dobrého posla, ktorý neprenikne k adresátovi cez múr zlých proroctiev a predsudkov, ktoré spoločnosť tak často okolo seba stavia. Stefano sa podľa týchto interpretácií stal obeťou zlých jazykov a falošných legiend.

Avšak pri pohľade z druhej strany môžeme vidieť, že Morská perla Stefanovi nepriniesla sľubované šťastie a pokoj duše, ale naopak, zlomila ho práve tým, že bola označená ako dobrý osud a nie ako záhuba. Kolomber teda Stefanovi priniesol skutočne skazu a smrť, akurát veľmi rafinovaným spôsobom, keď mu zlomil srdce a vzal chuť do života. V tomto zmysle patrí do kafkovského sveta neodvrátiteľných pohrôm, ktoré môžu mať povahu hoci aj tých najskvelejších vecí, no neodvratne znamenajú skazu. Pripomenie dverníka, ktorý je určený práve pre protagonistu príbehu a krátko pred smrťou mu poodchýli dvere do raja len preto, aby mu odhalil jeho nedostupnosť a potom ich navždy zamkol.

 

 

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s


%d blogerom sa páči toto: