Símurgh

 

Dielo: Vtáčí snem (Mantiku´ t-tair, 12. storočie)

Autor: Faríduddín Attár

 

Símurgh patrí do rodiny mytologických vtákov, medzi ktorých patrí Fénix, Ruch, Noh alebo Gryf. Súfijský básnik Faríduddín Attár v 12. storočí napísal alegorickú báseň Vtáčí snem a Símurgha si dodnes pamätáme najmä v podobe, akú dostal v tomto príbehu.

Vtáky sa rozhodnú zvoliť si spomedzi seba kráľa, keďže doposiaľ nažívali v bezvládí. Dudok, najmúdrejší z nich, navrhne vydať sa za mýtickým Símurghom, ktorý má byť týmto vyvoleným panovníkom. Na ceste k nemu je potrebné prekonať sedem údolí, reprezentujúcich sedem stupňov mystickej cesty. Sú medzi nimi Údolie lásky, v ktorom sa pútnici musia vzdať rozumu v prospech lásky, Údolie úžasu, v ktorom pochopia, že doposiaľ ničomu nerozumeli a napokon Údolie zániku, v ktorom hynie pútnikovo Ja. Túto dlhú a nebezpečnú cestu prekoná tridsať vtákov a keď dospejú do Símurghovho sídla, v odraze jazera pochopia, že Símurghom sú oni sami (Sí morgh – perzsky „tridsať vtákov“).

Símurgh je v tomto príbehu Adamom Kadmonom, spoločným, osvieteným Ja, ktoré je v nás a z nás potrebné odkliať. Musíme sa vydať za niečím iným, za múdrosťou a poznaním, aby sme napokon pochopili, že múdrosť a poznanie je v nás, avšak bez tejto cesty by sme k nim nedospeli. Nestaneme sa sebou, ak veríme v seba; musíme zo seba vystúpiť, aby sme sa stali svojím skutočným Ja. Na konci cesty nás čaká naše Ja, avšak nedosiahnuteľné bez našej cesty.

Símurgh je v pravom zmysle slova symbolická, zrkadlová bytosť, alegória nás samých.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s


%d blogerom sa páči toto: