Rozprávač z Večne je zelený

 

Dielo: Večne je zelený… (1989)

Autor: Pavel Vilikovský

 

Rozprávač Vilikovského novely je vykreslený dvojznačne. Na jednej strane dostal neobvykle veľký priestor nielen v tom, čo všetko nám hovorí, ale azda ešte viac prostredníctvom toho, ako nám to hovorí: Vilikovský využil neobvykle širokú a pestrú paletu jazykových a štylistických prostriedkov na to, aby do detailu vykreslil charakter svojho monologického rozprávača. Na druhej strane nepoznáme jeho meno, dokonca ani národnosť a z toho, čo o sebe prezrádza, nikdy nevieme rozlíšiť pravdu, klamstvo, domýšľavosť a ilúziu.

 

 

Zostaňme teda pri tom, čo o tomto bezmennom rozprávačovi vieme povedať. Šírkou svojej fabulácie a zároveň svojou nedôveryhodnosťou patrí k Oskarovi Matzerathovi, barónovi Münchhausenovi, V. M. Vargovi a niektorým postavám Bohumila Hrabala. Keďže jeho profesia je tajný agent a hýbateľ dejín a vystupuje ako neohrozený hrdina a polyhistor, možno za jeho potomka považovať Rogera Krowiaka. Avšak Vilikovského hrdina je paródiou svojím vlastným pričinením, sám zo seba vytvára postavu, dielo, osud, superhrdinu a zároveň ich paródiu. Pozoruhodné je, aký veľký, priam nekonečný priestor bez mantinelov dostáva táto postava vo svojom bezbrehom rozprávaní. Zatiaľ čo Krowiak funguje v mantineloch žánru a v rámci hraníc, ktoré pre jeho identitu vytýčili postavy superšpiónov (a ktoré jeho tvorcovia parodicky obťahujú do komickosti schémy), Vilikovského protagonista je založený na rozostrovaní, prekračovaní a búraní akýchkoľvek hraníc. Funguje mimo hraníc realizmu, dôveryhodnosti či pravdepodobnosti, mimo literárnych žánrov i štýlov (často citované encyklopédie, príručky či dokonca kuchárske knihy), patrí skôr k hravo-absurdným postavám dialógov Lasicu a Satinského alebo Štepkovho Radošinského naivného divadla. Jeho realitu nevieme prečítať: ak ju máme vzťahovať k skutočnému svetu, potom ide o fantazmagóriu a on je klamár; ak ju však vzťahujeme k svetu textu, potom môže veľmi dobre ísť o hyperrealistického rozprávača, ktorý ale zároveň vytvoril svoj vlastný žáner a jemu príslušiaci svet, v ktorom neklame.

Za zmienku stojí aj protagonistov narcizmus: je presvedčený nielen o svojom pôvabe a ume, ale predovšetkým o oprávnenosti svojho svetonázoru, o správnosti svojho výkladu sveta a svojom nespochybniteľnom mieste na strane víťazov dejín. V každom režime, v každej situácii vie, ako byť víťazom a tomu prispôsobuje svoje postoje, správanie a lojalitu.

O tomto (anti)hrdinovi môžeme povedať ešte niečo: autor ho vytvoril v sedemdesiatych rokoch a patrí k realite Strednej Európy. Jedna línia jeho príbehu poukazuje na univerzálny spor generácií, na vždy prítomnú tému odovzdávania moci. Mladá generácia preberá svet od generácie svojich otcov. Čo však v prípade, ak sú otcovia prefíkaní, zákerní a mocichtiví a mladí sú, zhodou okolností, napríklad zmäkčilí, naivní pacifisti? Roky 1968 alebo 1989 (1994) sú príkladom generačného súboja, v ktorom sa veľmi dobre zorientovali práve tvrdí a zákerní starci vzoru Vilikovského baróna Prášila (rok 1968 vo Francúzsku znamenal z tohto pohľadu niečo úplne iné ako v Československu). Vilikovského rozprávač rozpráva – a v tomto napohľad banálnom konštatovaní spočíva podstata jeho moci: rozprávať v jeho prípade znamená prekrúcať dejiny, deformovať pravdu, ponižovať, spriadať identity seba a svojho poslucháča, spraviť z druhého protivníka, lúzra a obeť. Čo iné robia vodcovia a ideológovia (aby sme sa priblížili profesii nášho hrdinu)? Rozprávajú (príbeh o tom, čo bolo a bude), interpretujú (svoju rolu v príbehu), presviedčajú (o svojom význame v príbehu). Inými slovami, tvoria politické dejiny. Bezmenný rozprávač Vilikovského prózy je prototypom hochštaplerov, ktorí poťahujú nitky spoza dejinných kulís. Našou vinou nie je to, že ich nevidíme, ale to, že v momente, keď prehovoria, sadáme im na lep. Aj preto sme Vilikovským, tak ako tušený submisívny poslucháč v novele, postavení do rolí  poslucháčov a obetí veľkého rozprávača, šepkára našich vlastných dejín, freudovského otca, pokútneho agenta, ktorého životné princípy sa prispôsobia každému režimu.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s


%d blogerom sa páči toto: