Horla

 

Dielo: Horla (Le Horla, 1887)

Autor: Guy de Maupassant

 

Rozprávača tejto Maupassantovej poviedky spoznávame cez jeho denníkové zápisky. Uprostred mája sa ho zmocnia horúčky, ale najmä pocity úzkosti a strachu. Čosi desivé a neviditeľné ho začína obchádzať predovšetkým v noci a postupne vezme jeho životu všetku radosť a bezstarostnosť. Jeho vôle sa zmocňuje ktosi alebo čosi a začína ho ovládať, ktosi sotva tušený siaha ľadovou rukou na jeho podvedomie. Rozprávač si všíma, že niekto (alebo on sám?) v noci pije vodu a mlieko a napokon zistí aj to, že toto čosi – tajomná bytosť – sa pohybuje v jeho dome, zmocňuje sa ho, drží ho vo svojej moci, nedovolí mu uniknúť, parazituje na ňom. Má priehľadnú, avšak predsa len postrehnuteľnú postavu, čo zistí, keď ju raz spozoruje medzi sebou a zrkadlom. Podarí sa mu objaviť článok o tajomnom šialenstve v Brazílii a pochopí, že jedna z temných postáv dorazila až k nemu v jedno slnečné májové popoludnie na brazílskom trojsťažníku. Akoby prostredníctvom hypnózy či sugescie sa dozvie aj meno tejto bytosti: Horla. Pochopí, že sú len dve možnosti: zabiť Horlu alebo seba.

Horla je temná bytosť, nový pán sveta, ktorý si podrobí nedokonalé a slabé ľudstva presne tak, ako si človek podmanil zvieratá. Je dokonalejšia a vyššia než my, neobmedzaná na smrteľné telo z mäsa a kostí, dlhoveká a možno nesmrteľná. Je dávno tušenou hrozbou, možno silou, ktorú sme v minulosti ovládali, zaklínali či držali v područí, no teraz sa vymkla spod našej kontroly a podmaní si ľudstvo. V Horle možno vytušiť Nietzscheho nového, krutého, mocného pána, možno v nej vidieť paralely s pandémiami, ktoré prichádzajú z hlbín pralesov a ovládajú nás hystériou strachu, Lovecraft videl v Horle tajomnú mimozemskú bytosť, ale môže to byť akákoľvek temná, hlbinná sila, šialenstvo, démon, o akých rozprávajú staré príbehy, mýty a rozprávky.

V kontexte Maupassantovej tvorby ide o výnimočnú poviedku hororového rázu, avšak možno ju dať do súvisu napríklad s poviedkou Strach, v ktorej sa zamýšľa nad podobnými fenoménmi a končí ju úvahou o temnom, neviditeľnom démonovi s názvom Cholera. Dodajme, že sám Maupassant na sklonku života trpel depresiami, halucináciami a utkvelými predstavami o tom, že ho prenasleduje neznáme zlo. Pokúsil sa o samovraždu a napokon zomrel v ústave pre choromyseľných, šesť rokov po napísaní poviedky Horla.

 

 

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s


%d blogerom sa páči toto: