Jogurt

 

Dielo: When the Yogurt Took Over (seriál Love, Death and Robots, diel 6, 2019)

Autor: John Scalzi (poviedka), Janis Robertson, Tim Miller (adaptácia)

 

Po laboratórnych experimentoch a naočkovaní upravenej DNA na jogurtovú kultúru sa podarí vytvoriť inteligentný jogurt, ktorý dokáže vyvíjať úspešné stratégie. Za svoje cenné rady si jogurt vypýta štát Ohio a postupne prevezme vládu nad všetkými štátmi, keďže dokáže vytvoriť algoritmy úspechu a rozvoja. V laboratóriách zároveň vyvíja svoje stále dokonalejšie verzie a čoskoro realizuje vo vlastnej réžii lety do vesmíru – bez ľudskej posádky.

Jogurt ako pán sveta a čoskoro azda aj vesmíru nám pripomína rozvoj technológií, stvorenie novej inteligencie, ktorá môže nahradiť biologicky limitované ľudstvo, ktoré nemá dostatočné kapacity na realizovanie veľkých cieľov. Zároveň ide o jogurt, niečo banálne, čomu odovzdáme moc a ochotne sa mu podriadime len pre pohodlie a výhody. Ide o veľmi rýchlu symbiózu ťažiacu z našej pohodlnosti, ziskuchtivosti, nízkosti. Zo svojich nástrojov robíme svojich pánov. A hoci to ponižuje ľudskú pýchu, zároveň priznávame, že sú tu šikovnejšie a inteligentnejšie formy života, ktoré majú oprávnenejší nárok na titul pánov tvorstva. Možno práve preto, že prichádzajú v trochu nečakanej forme jogurtu, nezaúraduje naša ješitnosť a ľudstvo sa ani nepokúsi postaviť sa tejto konkurencii o premiantov bytia.

Jay Gatsby

 

Dielo: Veľký Gatsby (The Great Gatsby, 1925)

Autor: Francis Scott Fitzgerald

 

Príbeh Jay Gatsbyho nám prerozprával Nick Carraway, jeho priateľ, sused a obdivovateľ, ktorý sa naň dokázal dívať zdola bez závisti a odsudzovania, s pochopením a obdivom, čo práve pri pohľade zdola nahor, na bohatších, slávnejších a úspešnejších, nebýva samozrejmosťou. Pre každého bol Gatsby niekým iným: zbohatlíkom, záhadným milionárom, čudáckym mecenášom, anonymným usporiadateľom veľkolepých večierkov, podvodníkom, nebezpečným mužom, príliš ambicióznym mladíkom, ktorý žil v preoblečení a vo falošnom svete, ktorý sám stvoril. Pre Nicka bol Gatsby človekom veľkého sna: sna, ktorý presahuje seba, spoločnosť, bezprostrednú skutočnosť a ktorý je odpoveďou na otázky nášho bytia; a Gatsby si tento sen nenechal pre chvíle samotárskeho snenia, ale všetko, čo v živote robil, konal v mene tohto sna, čo sa pre ostatných mohlo javiť ako naivita, podvod, zaslepenosť, pýcha alebo vopred jasná prehra. Postoj ku Gatsbymu charakterizuje postavy samotné: je to ich postoj k životnému snu, k viere, že svoj osud možno vystavať tak, ako chceme a túžime, bez ohľadu na spoločenské zákony a sily.

 

James Keziah Delaney

Dielo: Taboo (2017)

Autori: Steven Knight, Edward Hardy, Tom Hardy

 

James Delaney sa v roku 1814 vracia do Londýna na pohreb svojho otca. Väčšina ľudí ho považovala za mŕtveho, keďže pred dvanástimi rokmi sa loď, na ktorej sa plavil do Afriky, potopila. Po otcovi zdedil územie na západnom pobreží Ameriky, obývané Indiánmi, ktoré sa ukáže byť príliš cenné pre Britov, Američanov i všemocnú Východoindickú spoločnosť. James prichádza úplne sám, ale tvrdohlavo sa púšťa do boja.

James Delaney nepatrí do Londýna s jeho intrigami, salónmi, európskou dekadenciou a zákulisnou politikou. Je to postava, ktorá nezapadá, hrdina, ktorý nám cez trecie plochy ukazuje spoločnosť, dobu, prostredie, postavy. Neprichádza preto, aby cez spoločnosť šikovne prekľučkoval, je rozhodnutý rozvrátiť ju, zmeniť a zničiť. Od ostatných sa líši svojou uvzatosťou, no najmä schopnosťou sebaovládania. Jeho agresivita, energia, výbušnosť a sila sa v Afrike obrátili dovnútra. Vďaka tomu pôsobí ako kameň, ako meteor, ktorý je schopný a ochotný zraziť sa so zemou. Za svoju odlišnosť vďačí do veľkej miery dvom cudzorodým, barbarským vplyvom: pobytu v Afrike a indiánskej matke.

John Stone

 

Dielo: The Night Of (2016)

Autori: Richard Price, Steven Zaillian

 

John Stone je newyorský advokát, obhajca najbezvýznamnejších zločincov, pohybujúci sa v najnižších poschodiach kriminalistiky. Looser, ktorým okolie opovrhuje, súčasť planktónu, navyše s kožným ekzémom, kvôli ktorému sa ho ľudia stránia, kvôli ktorému nosí svoje večné sandále a čínske paličky, umožňujúce mu pohotovo sa poškrabať kdekoľvek na tele, kedykoľvek je to nevyhnutné. V seriáli The Night Of je však zároveň najvýraznejšou a najsympatickejšou postavou, určenou špecifickému typu herca. Presne takéto postavy hráva Steve Buscemi, rovnako dobre to však zvládol John Torturro, čo v prípade neatratktívneho, ekzémom poznačeného Johna Stonea neodmysliteľne vytvára kontrapunkt k jeho postave gigola Fioravanteho (Fading Gigolo).

Práve táto rozdvojenosť na reálneho a filmového Johna Stonea je tým, čo túto postavu najväčšmi charakterizuje. Reálny John Stone je skôr postavička než postava, necharizmatický, prehliadaný looser, ktorého nik neberie vážne a ktorý nevzbudzuje sympatie ani pozornosť – na druhej strane je to presne ten filmový John Stone, ktorý je v celom seriáli najvýraznejší vo svojej všednosti, najsympatickejší vo svojom looserstve, najneobyčajnejší vo svojej priemernosti. Je to presne ten typ hlavnej vedľajšej postavy, na ktorom stojí poetika antihrdinstva bratov Coenovcov, Woodyho Allena či Jima Jarmuscha, veľkolepý americký antihrdina, ktorého nemožno nasledovať.

 

Newton, Thomas Jerome

Dielo: Muž, ktorý spadol na Zem (film)
           Muž, ktorý spadol na Zem (román Waltera Tevisa)

 

Newton, ktorý mení jedno falošné meno za iné falošné meno Essex, je mimozemšťan a podobá sa na Davida Bowieho. Prichádza z planéty Anthea, ktorá je, podľa jeho ukazovacieho gesta smerom k oblohe, “tam niekde.” Vidí röntgenové lúče a nestarne, aspoň nie tak viditeľne ako jeho pozemskí súputníci. Jednu chvíľu sa zdá, že nemá prsné bradavky, ale divák filmu to nemôže odprisahať. Zato na okamih zazrie jeho žlté oči podobajúce sa očiam jaguára alebo inej mačkovitej šelmy. Newton prišiel na našu planétu hľadať zdroj vody pre svojich, ale naučili sme ho iba piť a odnaučili mať závrat vo výťahu. Vedci a lekári, ktorí ho neskôr skúmajú, na ňom nenachádzajú nič mimo-zemské, a tak ho pokladajú za psychopata. Podobne ako Prot z iného príbehu nie je jednoznačne preukázané, že nemajú pravdu. Na konci filmu ho vidíme utápajúceho sa v alkohole a v prekliatí večnej mladosti alebo aspoň dočasnej nesmrteľnosti.

John Rothstein

Dielo: Stratení nájdení (Finders Keepers, 2015)
Autor: Stephen King

John Rothstein je jeden z najvýznamnejších amerických spisovateľov doznievajúceho XX. storočia, jeden z posledných mohykánov veľkej americkej epiky. Má črty Philipa Rotha,  Josepha Hellera, Saula Bellowa, Trumana Capoteho, Eliu Kazana, vlastne každého z prozaikov, ktorí dosiahli masový úspech a stali sa z nich celebrity a obchodné značky. Najviac však pripomína J.D. Salingera, pretože aj on sa po vydaní megaúspešných kníh utiahne do ústrania, kde ho dostihne násilná smrť z rúk čitateľa, ktorého urazí zrada hlavnej postavy týchto kníh na Umení. (King vôbec pokladá fanatických čitateľov za nebezpečný materiál.) Tento “americký samotársky génius”, ako ho označil časopis TIME, však po sebe zanechal najmenej dva nevydané romány v rukopise, ktorý tvoria desiatky a stovky malých zápisníčkov zn. Moleskine. Autor je mŕtvy, ale jeho postava sa stáva epicentrom hororovo-detektívneho príbehu, zámeru obchodovania s posmrtnou slávou, pomstou či satisfakciou.

Jára Cimrman

 

Autori: Jiří Šebánek, Zdeněk Svěrák, Ladislav Smoljak

 

 

Nepochybne najväčšia a – žiaľ až dnes – najoceňovanejšia česká osobnosť. Jára Cimrman je okrem iného dramatik, básnik, hudobník, filozof, učiteľ, vynálezca, buditeľ a cestovateľ. Narodil sa vo Viedni niekedy v rokoch 1869 – 1874 česko-rakúskemu manželskému páru. Svojou genialitou výrazne pohol celým 20. storočím, hoci nebol svojou dobou pochopený a ocenený. K Cimrmanovej rehabilitácii prispel až objav jeho písomnej pozostalosti v obci Liptákov. Tak rozsiahle a geniálne dielo čelilo v prvom momente podozreniam z plagiátorstva, no tieto podozrenia boli správne vyvrátené argumentom, že by muselo ísť o niekoľko prinajmenšom priemerných géniov, ktorí by za takýmto podvrhom stáli. Jára Cimrman v sebe zahŕňa všetky najlepšie tradície českého ducha a ako sa postupne odhaľuje, jeho rozhodujúca prítomnosť stála za väčšinou dôležitých vynálezov, udalostí a diel vo svete. Dá sa povedať, že my všetci dodnes spočívame v jeho tieni.

Existenciu Járy Cimrmana dobre ilustruje jeho filozofická koncepcia externalizmu: Cimrman vlastne existuje všade vo svete okrem seba samého.

Joker / Žolík

Žolík je postava z hracích kariet: najčastejšie býva zobrazovaný ako dvorný šašo a plní funkciu výnimočnej, divokej karty, ktorá sa diametrálne líši od všetkých ostatných kariet.

Joe Cooper

 

Dielo: Killer Joe (film, 2011)

Autor: Tracy Letts

Joe Cooper je policajný detektív a popritom aj nájomný vrah. Vo filme Killer Joe si ho najíma rodina Smithovcov na vraždu kvôli poistke. Uprostred tejto rozháranej a všetkými neduhmi trpiacej rodiny pôsobí Joe ako stelesnenie elegancie, šarmu, inteligencie, ale aj zmyslu pre spravodlivosť a férovosť. Prichádza k nim z iného, vyššieho sveta, v ktorom je aj zlo chladnejšie, cynickejšie, elegantnejšie a zvrátenejšie. V rodine Smithovcov však Joe nachádza niečo vzácne, nepravdepodobné a výnimočné: dcéru Dottie, ktorá takisto patrí do iného sveta.

Na postave Joa Coopera je zaujímavé aj to, že je zrodený z mytológie americkej popkultútry. Hoci jeho predkov možno vystopovať až do čias westernov, patrí k archetypom vydestilovaným eklekticizmom bratov Coenovcov, Quentina Tarantina a Davida Lyncha, teda tvorcov, ktorí z pôvodného kultúrneho materiálu vytvorili osobité, pretransformované typy, kombinujúce často protikladné kvality irónie a krutosti, sympatie a zvrátenosti. Samotný film Killer Joe pôsobí ako variácia na filmografiu bratov Coenovcov – tradičné žánrové prísady sú skombinované v podobnom pomere; dvojica Joe – Dottie má zase obdobu v dvojici India – Charlie z filmu Stokerovci. Aj preto máme dojem, že Joe prichádza do príbehu z iného filmu, že k nemu patrí skôr typologický charakter filmovej postavy, než občiansky životopis; pôsobí ako niekto dokonale znalý Lynchovho sveta, zatiaľ čo Smithovci o Lynchových filmoch a ich sofistikovanej zvrátenosti nikdy nepočuli. Joe Cooper je skrátka postava, prechádzajúca v rôznych obmenách z filmu do filmu; možno ho stretnúť v rôznych snímkach, zdá sa, že stále cynickejšieho, zvrátenejšieho a unavenejšieho, hoci občas nájde svoju spriaznenú dušu, ako Joe v postave Dottie.

Nedostižné Ja

 

Dielo: Einsteinove zvony (1992)

Autor: Lajos Grendel

 

Náš uplynulý život je len nepatrnou, úzkou cestou, zatiaľ čo pred nami možno vytušiť šíre priestory našich lepších Ja. Naše lepšie Ja sú tak pre každého z nás fiktívnymi, nezrealizovanými postavami, ktoré najzreteľnejšie vídame v období detstva a dospievania. Sme len úbohé disiecta membra v porovnaní s dokonalým opera omnia, parafrázuje Fernando Pessoa Horácia.

V niektorých dielach sa fiktívnosť našich lepších Ja zhmotnila do postáv. Tak je tomu aj v knihe Einsteinove zvony Lajosa Grendela, v ktorej František Hrdlička opakovane stretáva svoje lepšie, nedostižné Ja. V detstve si ho František najprv zmýli s duchom Lenina, neskôr toto nedostižné Ja dostáva podobu Einsteina.

Ak sme o našom lepšom Ja hovorili ako o našom reverznom obraze, o našom negatívnom odtlačku, možno tento rozpor rozoznať aj v románe Lajosa Grendela. Einsteinove zvony ako korpus rozprávačovho zrealizovaného života sú antipódom jeho nezrealizovaného nedostižného Ja. Ak by rozprávač poslúchol rady svojho nedostižného Ja, neprežil by peripetie, o ktorých román pojednáva. Potvrdzuje sa tým, že román je ľudským, príliš ľudským umením životnej reality, ľudskej omylnosti a hriešnosti; svätci ani iné projekcie našich vyšších Ja nikdy nepísali romány a dokonca sú ich popretím. Ak však aj román nejestvuje pre naše nedostižné Ja, môže sa naše nedostižné Ja objaviť v románe, tak ako je tomu aj v prípade Grendelovho diela.