Katie

 

Dielo: Devs (seriál, 2020)

Autor: Alex Garland

 

Katie je ambiciózna študentka, zamestnankyňa a neskôr aj partnerka svojského počítačového vývojára a úspešného milionára Foresta. Ten zasvätí všetky svoje sily prísne utajenému a prevratnému projektu a Katie ho vo všetkom podporuje. Pri tejto postave nám postupne schádza na um prototyp ľudí, vďaka ktorým existoval fašistický režim v Nemecku. Šikovná, vzdelaná, ambiciózna Katie napohľad v ničom nerobí chybu, jej logika, nadanie a napokon aj city vyznievajú nepriestrelne, a predsa v nej badať nesprávne nasmerovanie, akúsi fatálnu odchýlku od správneho kurzu. Táto odchýlka sa prejavuje v oddanosti vodcovi, či už ním je počítačový génius alebo vodca ríše. Nimi vytvorený systém dávajú do chodu práve inteligentní, nadaní a neochvejne verní jednotlivci ako je Katie. Tá má pevnú vôľu a pre konečný cieľ je chladnokrvne ochotná obetovať čokoľvek. Čo robí zaujímavým celý seriál Devs je prekvapivá pointa, ktorá zmení naše dovtedajšie vnímanie deja a postáv. Vo svetle tohto záveru sa zmení aj náš pohľad na Katie, vysvetlí viac z jej presvedčení a motivácií a vrhne na ňu sympatickejšie svetlo. Aj jej pôvodná podoba je však zaujímavá, pretože vysvetľuje práve fenomén pomocníkov a zástancov veľkých ideológov, ľudí pevných zásad, presvedčení a talentov, ktorí sa stali efektívnymi napomáhačmi pochybných a neľudských režimov.

Roger Krowiak

 

Dielo: Roger Krowiak (román, poviedky, komiks, novela)

Autor: Peter Pišťanek, Dušan Taragel, Martin Ciel, Viliam Klimáček, Peter Uličný, Rado Olos, Vlado Balek, Jana Dráfy, Martin Kasarda, Ivan Mizera, Igor Otčenáš, Robert Zavarský, Milan Žitný & Danglár

 

Roger Krowiak je americký agent, ktorý prichádza do Východnej Európy z poverenia Agentúry. Vieme o ňom, že je profesionál, fajčí chesterfieldky, dokáže si vychutnať horúcu sprchu, nevyhýba sa alkoholu a nežnému pohlaviu. Študoval operný spev a stredovekú filozofiu, jeho nadriadeným je Ô. a v Agentúre má zaslúžene povesť najlepšieho agenta.

Roger Krowiak je niekoľkokrát vydestilovaná fiktívna postava. Vznikol zo žánru bondoviek ako prototyp superagenta, ako stelesnenie kolektívneho vedomia pisateľov a čitateľov určitého žánru (ktorý je sám osebe emanáciou určitých kolektívnych predstáv). Zároveň je kolektívnym výtvorom skupiny autorov, jeho fiktívna osobnosť teda nesídli v mysli jedného tvorcu, ale nesie pečať tvorivého a hravého odovzdávania si fikcie medzi jednotlivými autormi. Jeho fiktívnosť je umocnená parodickým prvkom, navyše zasadeným do kulminujúceho prievanu otvorených dverí medzi východom a západom rokov deväťdesiatych. V neposlednom rade charakterizujú Rogera Krowiaka pomery Ostbloku, v ktorého kulisách ho spoznávame, a výraznú pečať dávajú jeho osobnosti Danglárove ilustrácie, ktoré sú esenciou všetkého vyššie uvedeného.

O Rogera Krowiaka v priebehu deja nemusíme mať žiaden strach, môže nás nanajvýš prekvapiť svojimi vedomosťami o súčasnej opere alebo artovom filme. Jeho aura je natoľko silná, že z Bratislavy dokáže vytvoriť hlavné mesto Česka a podobne ako svojho času Shakespeare darovať tejto balkánskej krajinke more. Priťahuje krásne ženy, dramatické situácie a najmä vyhrotené stereotypy. Svet okolo neho plynie v ostrej čiernobielej Danglárovej linke. K jeho predkom patrí detektív Nick Carter a k jeho potomkom Chuck Norris z anekdot. U Rogera Krowiaka dokonale funguje aj takzvaná reverzná fiktívna realizácia, akú poznáme napríklad od Járy da Cimrmana. Krowiak sa neobjavuje ako postava v dodatočnom, alternatívnom prerozprávaní reálnych udalostí; naopak, reálne udlosti možno odvodiť od jeho skrytého pôsobenia. Je zamlčaným pôvodcom a hýbateľom mnohých udalostí, o ktorých čítame v novinách, od prevratov v krajinách tretieho sveta až po tajomné udalosti na slovenskej politickej scéne. Ako naznačuje sám Roger Krowiak v rozhovore (Kultúrny život č. 52/1992), konšpiračné teórie riadenia sveta tajnými organizáciami sú prehnané a šíria ich samotné tajné organizácie, aby zakryli svoje tajné riadenie sveta. Rogera Krowiaka skrátka možno rozpoznať za ktoroukoľvek udalosťou takzvaného reálneho sveta – či už je ňou fiktívna smrť Che Guevaru alebo koniec mafie v okolí Nadlacu – stačí sa dobre prizrieť a dostatočne poznať jeho precízny rukopis.

 

 

Kolomber

 

Dielo: Kolomber (Il colombre, 1966)

Autor: Dino Buzzati

 

Kolomber je morská obluda, „ryba, ktorej sa námorníci na všetkých moriach sveta boja najväčšmi“, „hrôzostrašný a veľmi záhadný žralok, prefíkanejší ako človek.“ Kolomber si vyberie svoju obeť spomedzi ľudí, prenasleduje ju celé roky, ba aj celý život a nespustí ju z očí, kým ju nezožerie. Kolombra vidí len obeť a ostatní z jej krvi; pre ostatných zostáva neviditeľný. Tak sa to aspoň traduje medzi námorníkmi.

Kolombra raz uvidí dvanásťročný Stefano Roi pri svojej prvej plavbe plachetnicou. Chce sa stať námorným kapitánom ako jeho otec, no ten, keď pochopí, o čo ide, vysadí chlapca na breh, vysvetlí mu, čo mu hrozí a zakáže mu kedykoľvek sa plaviť. Stefano dospieva a more s kolombrom ho priťahuje stále väčšmi a stále záhadnejšie. Po otcovej smrti sa vydá na more a s kolombrom v pätách brázdi moria a oceány. Zbohatne obchodovaním, ale na súši nevie zotrvať; celý svoj život prežije v horúčkovitom úteku pred kolombrom, ktorý je jeho tieňom, jeho smrťou, jeho osudom. Stefano už ako starý muž po obzretí sa späť vidí, že svoj život prežil s nepokojným srdcom, bez ľudského šťastia, ktoré možno získať len pokojom. Pred smrťou nasadne do člna a vydá sa v ústrety svojmu kolombrovi, ktorý takisto zostarol. Ten mu zvestuje, že po celý čas ho neprenasledoval preto, aby ho zahubil, ale aby mu odovzdal dar od morského kráľa: veľkú perlu, ktorá prináša šťastie, moc, lásku a pokoj duše. Na to sa kolomber ponorí a naveky zmizne v morských hlbinách. Stefana nájdu o dva mesiace v člne už len ako vybielenú kostru s malým guľatým kamienkom v ruke.

Kolomber býva opisovaný ako symbol osudu, smrti, prekliatia a v príbehu Stefana Roia ako obeť falošných legiend, dobrého posla, ktorý neprenikne k adresátovi cez múr zlých proroctiev a predsudkov, ktoré spoločnosť tak často okolo seba stavia. Stefano sa podľa týchto interpretácií stal obeťou zlých jazykov a falošných legiend.

Avšak pri pohľade z druhej strany môžeme vidieť, že Morská perla Stefanovi nepriniesla sľubované šťastie a pokoj duše, ale naopak, zlomila ho práve tým, že bola označená ako dobrý osud a nie ako záhuba. Kolomber teda Stefanovi priniesol skutočne skazu a smrť, akurát veľmi rafinovaným spôsobom, keď mu zlomil srdce a vzal chuť do života. V tomto zmysle patrí do kafkovského sveta neodvrátiteľných pohrôm, ktoré môžu mať povahu hoci aj tých najskvelejších vecí, no neodvratne znamenajú skazu. Pripomenie dverníka, ktorý je určený práve pre protagonistu príbehu a krátko pred smrťou mu poodchýli dvere do raja len preto, aby mu odhalil jeho nedostupnosť a potom ich navždy zamkol.

 

 

James Keziah Delaney

Dielo: Taboo (2017)

Autori: Steven Knight, Edward Hardy, Tom Hardy

 

James Delaney sa v roku 1814 vracia do Londýna na pohreb svojho otca. Väčšina ľudí ho považovala za mŕtveho, keďže pred dvanástimi rokmi sa loď, na ktorej sa plavil do Afriky, potopila. Po otcovi zdedil územie na západnom pobreží Ameriky, obývané Indiánmi, ktoré sa ukáže byť príliš cenné pre Britov, Američanov i všemocnú Východoindickú spoločnosť. James prichádza úplne sám, ale tvrdohlavo sa púšťa do boja.

James Delaney nepatrí do Londýna s jeho intrigami, salónmi, európskou dekadenciou a zákulisnou politikou. Je to postava, ktorá nezapadá, hrdina, ktorý nám cez trecie plochy ukazuje spoločnosť, dobu, prostredie, postavy. Neprichádza preto, aby cez spoločnosť šikovne prekľučkoval, je rozhodnutý rozvrátiť ju, zmeniť a zničiť. Od ostatných sa líši svojou uvzatosťou, no najmä schopnosťou sebaovládania. Jeho agresivita, energia, výbušnosť a sila sa v Afrike obrátili dovnútra. Vďaka tomu pôsobí ako kameň, ako meteor, ktorý je schopný a ochotný zraziť sa so zemou. Za svoju odlišnosť vďačí do veľkej miery dvom cudzorodým, barbarským vplyvom: pobytu v Afrike a indiánskej matke.

Olive Kitteridge

 

Dielo: Olive Kitteridge (román, 2008; seriál, 2014)

Autor: Elizabeth Strout

 

Olive Kitteridge je striktná, ironická, nesentimentálna učiteľka v malom prímorskom americkom meste, inteligentná a britká pozorovateľka života, trochu zatrpknutá a otvorene sardonická. Nepoužíva masku prívetivosti ani ohľadov, najmä voči najbližším – avšak pod povrchom neľútostného kritika sa ukrýva cit pre férovosť a dokonca sympatie voči ľuďom, ktorí sú často väčšinovo odsudzovaní či podceňovaní. Jej láskavý manžel Henry ju zaplavuje pozornosťou, ktorú Olive prijíma bez štipky sentimentu s nemilosrdnou ľahostajnosťou – čo jej manžel pokorne a trpezlivo znáša, privedie ich syna k terapeutovi.

Olive akceptuje drsnosť života – odmieta pretvárku, lživú útechu či únik pred skutočnosťou – a akceptuje aj to, že táto drsnosť triedi ľudí na silnejších a slabších. Sama síce trpí depresiami a nenaplnenými túžbami, no odmieta akékoľvek barličky v boji so sebou samým. Jej drsnosť je akousi drsnosťou prirodzeného života, v ktorom existujú straty, prehry, starnutie a smrť.

Olive Kitteridge je postavou triezveho amerického realizmu, postavou, cez ktorú pozorujeme množstvo príbehov rôznorodých postáv, cez ktorú sa zrkadlia spoločenské zmeny Ameriky 20. storočia a cez ktorej životný príbeh sa vinú motívy dezilúzií, duševných porúch a samovraždy.

 

Baltazar Kober

Dielo: Hrdinné útrapy Baltazara Kobera (román, 1980)

Autor: Frédérick Tristan

 

Koralína Jonesová

(Coraline Jones)

Dielo: Koralina (kniha + film)
Autor: Neil Gaiman

Koralína Jonesová je vo filme 12-ročná, v knihe 11-ročná slečna, ktorej reálny svet je minimalistický a zaľudnený iba niekoľkými blízkymi ľuďmi (rodičia Jonesovci) a niekoľkými susedmi, ktorých zdedila po presťahovaní sa rodiny do nového bydliska. Je to tajomný dom, ktorý obývajú iba sčasti. Druhá časť domu, ktorá čaká na nového kupca, akoby práve pre svoju vyprázdnenosť poskytla útočisko temným silám. Tieto sily zla sú o to zákernejšie, že sú takmer na nerozoznanie podobné reálnym postavám rodičov, susedov, ibaže majú namiesto živých očí prišité gombíky. Koralína je postavená pred úlohu, ktorú by nezvládol ani dospelý, a možno práve preto v nej obstojí. Musí si vybrať, či prijme dokonalý, harmonicky, vo všetkom uspokojujúci svet, alebo sa chce vrátiť do reálneho, nedostatočného, problematického sveta, na ktorý tak často hundre a v ktorom sa tak často nudila. Koralína sa rozhodne pre realitu, ale to je iba polovica víťazstva. O svoj návrat do skutočného sveta a o stretnutie s pravými rodičmi musí bojovať s čarodejnicou, ktorá sa necháva hovoriť Druhá matka. Koralína svoj boj o život a na život a smrť vyhrá a v tej chvíli ju opúšťame, aby sme sa vrátili k bojom, ktoré nás čakajú v našich reálnych i virtuálnych životoch.

Barnabáš Kos

Dielo: Prípad Barnabáš Kos (poviedka 1954, film 1964)

Autor: Peter Karvaš (knižná predloha), Peter Solan (film)

 

Klaus Patera

Dielo: Země snivců (Die Andere Seite, 1908)

Autor: Alfred Kubin

 

Kronop

 

 

Dielo: Príbehy o kronopoch a zvestiach (Historias de cronopios y de famas, 1962)
Autor: Julio Cortázar