Archive for the ‘P’ Category

Peter Schlemihl

25/07/2021

Dielo: Podivný príbeh Petra Schlemihla (Peter Schlemihls wundersame Geschichte, 1814)

Autor: Adelbert von Chamisso

Peter Schlemihl nie je vlastne nijako výnimočnou postavou, reprezentuje skôr obyčajného človeka, ktorý zažíva neobyčajný príbeh. V novele-rozprávke vystupuje ako rozprávač alebo pisateľ, ktorý svoj životný príbeh rozpráva autorovi, spisovateľovi Adelbertovi von Chamissovi, ktorého priamo oslovuje a v jednom momente dokonca rozpráva sen, v ktorom sa mu prisnil – postava teda sníva o svojom autorovi.

Peter Schlemihl pripláva do mesta, v ktorom sa uchádza o prácu u bohatého Thomasa Johna. V jeho spoločnosti stretáva zvláštneho muža v sivom kabáte, ktorý ticho a úslužne plní priania pozoruhodným, rozprávkovým spôsobom bez toho, aby udivil aj niekoho iného okrem Petra. Toho ešte v tento prvý deň sivý postarší pán osloví a navrhne mu obchod: dá Petrovi čokoľvek za jeho tieň, napríklad Fortunátov mešec, zdroj neobmedzeného bohatstva. Peter Schlemihl súhlasí – dá si odobrať tieň a stáva sa najbohatším človekom na zemi.

Človek bez tieňa je však vyobcovaný z ľudského spoločenstva. Peter je bohatý, ale nešťastný; prácne a komplikovane vytvára podmienky, v ktorých by nik neodhalil jeho zvláštnosť, avšak neúspešne. Len čo ľudia prídu na to, že Peter nevrhá tieň, zavrhnú ho. Peter dvakrát prichádza o milovanú ženu a sivý pán mu následne ponúka obchod: môže si nechať mešec a vráti mu aj tieň, ak mu Peter po smrti  daruje svoju dušu.

Do rozprávkového príbehu pôvodne určeného deťom zakomponoval autor veľa zo svojho života. Podobenstvo o človeku bez tieňa vyobcovanom zo spoločnosti odráža jeho vlastné postavenie – ako Francúz žijúci v pruskom exile je postavený do neľahkej pozície – musí bojovať proti Napoleonovej armáde. Pre Francúzov je zradca, pre Prusov je prinejmenšom podozrivý. Adelbert von Chamisso nikde nezapadol, dlho blúdil svojou dobou a svojím spoločenstvom, až kým nenašiel svoje miesto tak ako jeho hrdina. Dva milostné nezdary takisto odrážajú jeho vlastný život.

Meno Schlemihl podľa autora znamená „Bohumil, Theofil, miláčik Boží. Takto označujú židia v bežnej reči nešikovných a nešťastných ľudí, ktorým sa v živote nič nedarí.“ Peter Schlemihl je archetypom človeka bez tieňa – niekoho, kto vymenil svoju ľudskosť, smrteľnosť, svoju účasť na ľudskom údele za nadprirodzenú výhodu, a preto viac nepatrí medzi ľudí, stáva sa vydedencom, outsiderom, niekým naveky zatrateným, kto stratil podiel na obyčajnom ľudskom šťastí. Je archetypom, ktorý si v literatúre nachádza svoje ďalšie vtelenia, variácie a príbuzenstvá. Hugo von Hofmannsthal napísal v roku 1919 príbeh Žena bez tône (Die Frau ohne Schatten), odvodený zo škandinávskej rozprávky o žene, ktorá nechcela mať deti a prišla o svoj tieň. V dvadsiatom storočí napísal Richard Brautigan krátku ironickú poviedku Divoké vtáctvo nebeské o zamestnancovi poisťovne menom Henly, ktorý kupuje deťom televízor na úver, kvôli čomu mu v predajni odnímu jeho tieň a vymenia ho za vtáčí tieň – bude ho nosiť až do doby, kým úver splatí. Peter Schlemihl je však najmä pre druhú polovicu svojho života aj príbuzným takých postáv, akými je Večník Nedžada Ibrišimovića; je teda zároveň typom Ahasvera, vyvoleného samotára, spriazneného s typom postáv Jeana-Baptista Grenouilla zo Süskindovho Parfumu.

Peter Schlemihl napokon reprezentuje ešte jeden princíp – jeho príbeh je minútou pochybného rozhodnutia v prvý osudový deň a potom celoživotným vyrovnávaním sa s touto voľbou. Umberto Eco v texte O niektorých funkciách literatúry (2000) hovorí, že tragické príbehy literatúry nás vychovávajú k osudu a k smrti práve nevyhnutnosťou svojho fatalizmu, tým, že nás nechajú dotknúť sa svojej zákonitosti a nemennosti. Príbeh Petra Schlemihla zviditeľňuje skryté cesty osudu a zároveň popisuje vypätie vôle, ktorá s osudom zápasí a snaží sa ho zvrátiť alebo sa s ním prinajmenšom vyrovnať.

Rozbitý pohár

25/08/2018

 

Dielo: Rozbitý pohár / Prasklej sklenička (Verre Cassé, 2005)

Autor: Alain Mabanckou

 

Rozbitý pohár je stály návštevník non-stop baru Na sekeru sa nedáva v afriskom Kongu, ku šťastiu mu stačí červené víno, ktoré jeho dňami preteká ako rieka, na ktorej sa spokojne a odovzdane plaví, pozoruje tváre, počúva príbehy, a jedného dňa mu majiteľ baru, Tvrdohlavý Slimák, odovzdá zošit a úlohu zapísať doň všetko, čo sa deje v bare, všetko, čo sa deje v jeho hlave, lebo tieto dve veci sa prestupujú, a tak sa Rozbitý pohár pustí do písania, zapisuje príbehy, sediac v bare na svojej stoličke, rieka červeného vína je aj riekou slov, riekou jednej dlhej vety, jednej dlhej plavby po rieke živých i mŕtvych, ktorá so sebou nesie prázdne fľaše i odpadky, rovnomerne, nezastaviteľne, deň po dni, v ústrety konečnej bodke

Pán Tragáčik

19/09/2017

Autor: Zbigniew Nienacki

 

Pán Tragáčik je zrejme najpopulárnejší detektív Strednej Európy, hrdina kníh pre mládež zo socialistického Poľska. V dvanástich knihách dobrodružstiev nikdy nezaznie jeho celé meno, vieme len, že sa volá Tomasz, no všetci ho ihneď volajú jeho neobľúbenou prezývkou Tragáčik (Samochodzik) podľa zvláštneho auta. Pán Tragáčik je projekciou dokonalého hrdinu stredoeurópskeho socializmu a vo svojom šedom prevleku je paralelou k svojmu autu: superrýchlemu Ferrari 410, ktoré dokáže plávať, no ukrýva sa pod čudesnou kapotou, budiacou skôr posmešky. Pán Tragáčik je síce skvelý detektív, no toto povolanie má názov referent pre špeciálne záležitosti v Oddelení múzeí a pamiatkovej starostlivosti Ministerstva kultúry a umenia. Je to dokonalý gentleman a starý mládenec, vo svojich dobrodružstvách vystupuje ako skromný a úctivý úradník z Poľska, ktorý však všetkých prekvapí svojou inteligenciou, dedukciou a rýchlym autom. Priatelí sa s deťmi, starými dámami a krásne ženy mu nie sú ľahostajné, vyzná sa v umení a v starožitnostiach. Je to James Bond socialistickej morálky, Old Shaterhand v sivom obleku referenta ministerstva kultúry. Kým na Západe rastie kult Sherlocka Holmesa, Hercula Poirota či Indiana Jonesa, poľské deti bezvýhradne obdivujú starého mládenca z varšavskej garsónky. V spletitých a napínavých dobrodružstvách pretkaných históriou si Pán Tragáčik zachováva pozoruhodnú jednoduchosť dobrosrdečného charakteru, čo veľmi dobre odzrkadľujú aj ilustrácie Petra Kľúčika. Pána Tragáčika na nich vidíme uprostred barokovo bujnejúcich ornamentov vždy ako jediný triezvy a vecný prvok dokonalej solídnosti.

Lenny Belardo (Pius XIII)

05/04/2017

Dielo: Mladý pápež (2016)

Autor: Paolo Sorrentino

 

Lenny Belardo je prekvapujúco zvolený za nového pápeža. Málokto ho pozná a nik nevie, čo od neho môže čakať. Pius XIII je mladý a sebavedomý Američan, priznáva, že dobre vyzerá a že nehreší. Stáva sa cudzorodým prvkom vo Vatikáne, ktorý mení na svoj obraz. Nerobí žiadne kompromisy. Veľa fajčí. Stáva sa anti-popstar. Nik ho nemôže odfotiť, nikde sa neukazuje, je ultrakonzervatívny v náuke, neadresuje nič povzbudivé verejnosti. Vôľou ísť proti svetu a temnou charizmou je príbuzným Jamesa Delaneyho. Lenny je fiktívna a nikdy neuskutočniteľná variácia na pápeža, čierna diera na nebi marketingu, osobná hra proti svetu, médiám, popularite a všetkému, čo možno nazvať mocou dnešného sveta.

 

 

Príšera “id”

19/02/2017

forbidden

 

Dielo: Forbidden Planet (1956)

Autor: Irving Block, Allen Adler

 

Na planéte Altair IV žije po dvadsiatich rokoch od kolonizácie len Dr. Morbius so svojou dcérou. Všetkých členov výpravy zabila akási neznáma sila, ktorá zrejme stála aj za skazou pôvodnej civilizácie Altairu IV – civilizácie Krellov. Morbius skúma prístroje vyspelých Krellov, no keď po dvadsiatich rokoch pristáva na planéte ľudská posádka, tajomná ničivá sila opäť ožíva.

Touto temnou silou je Morbiove zhmotnené podvedomie, “id”, keďže krellské prístroje realizujú vedomé, no i nevedomé myšlienky. Tento najhlbší tieň nášho nevedomia, cudzinec, ktorý v nás prebýva, spôsobil skazu vyspelej krellskej civilizácie a teraz ohrozuje aj všetkých okrem Morbiusa a jeho dcéry. Zhmotnené “id” je prototypom fiktívnych postáv, je akousi metafiktívnou postavou, keďže poukazuje na vznik a povahu fiktívnych postáv, do ktorých ľudia projektujú svoje vedomé i nevedomé vlastnosti, svoje vedomé i nevedomé túžby. Vo fiktívnom tak môžeme uvidieť to najskutočnejšie z nás, a vďaka svetu fikcie zároveň prežíva ľudské nevedomie, vtelené do panteónu fiktívnych postáv určitej kultúry.

 

Platon Iľjič Garin

27/09/2015

garin

 

Dielo: Metelica (2010)

Autor: Vladimir Sorokin

 

Doktor Garin je zástupcom lekárov a im príbuzných postáv v ruskej literatúre, v tradícii Gogoľa, Puškina, Čechova či Bulgakova. Garin sa má uprostred zimy dostať do dediny Dlhé, kde vypukla epidémia. Jeho zápas v snehovej metelici nie je presné nazvať kafkovským – proti nie je absurdná mašinéria či neľudský systém, ale samotné prostredie, Rusko osebe, hustnúce do nepreniknuteľnej, zradnej snehovej metelice, čosi prosté a prirodzené, a o to silnejšie a neprekonateľnejšie. Na svojej ceste archetypálnym Ruskom literárnej tradície stretáva Garin rôzne postavy a pokušenia, je našim sprievodcom po ruskej realite blízkej budúcnosti a jeho odkaz je, že Rusko sa vo svojej podstate nemení, napriek technologickým inováciám v ňom pretrváva čosi z nemennej podstaty, čo poznáme prinajmenšom od čias Gogoľa a Puškina.

 

Septimus Podgers

16/08/2015

podgers

 

Dielo: Zločin lorda Artura Savila (Lord Arthur Savile´s Crime)

Autor: Oscar Wilde

 

Septimus Podgers je londýnsky chiromant, ku ktorého klientom patrí aj lady Windermereová. Práve na jej večierku veľmi zručne charakterizuje hostí na základe toho, čo vidí v ich dlaniach. Keď príde rad na Arthura Savila, mladého bezstarostného muža, pán Podgers zbledne a odmietne prezradiť, čo v jeho dlani vidí. Napokon na Arthurove naliehanie medzi štyrmi očami prezradí, že mladý lord sa dopustí vraždy.

Príbeh Oscara Wildea sa koncentruje na Arthurove muky a rozhodnutie spáchať vraždu, aby sa spod osudu čím skôr vymanil a nezaťažil zločinom svoje plánované manželstvo. Vo variácii na detektívky sledujeme Arthurove neúspešné pokusy zniesť zo sveta bez nenávisti či zištnosti niekoho zo svojich postarších známych. Podarí sa mu to až raz v noci, keď na moste náhodou natrafí na pána Podgersa a pohotovo ho zhodí do rieky.

Zatiaľ čo čitateľ sa zaoberá sympatickým zločincom „z nevyhnutnosti“, nevypovedanou otázkou zostáva, čo pán Podgers videl v Arthurovej dlani, a čo videl vo vlastnej dlani – možno práve to, čo ho vyhnalo v noci na most. Septimus Podgers je tak skrytou obeťou, ale aj otázkou a záhadou Wildeovej detektívnej variácie. Možno stačilo, aby Arthurovi neprezradil, čo uvidel v jeho dlani a nebol by zavraždený – prezradil mu to pritom, zdá sa, z číreho taktu.

 

Panza

16/08/2015

Panza sa objavuje aj na Shootyho karikatúrach zastupujúc ľud

(Panza sa objavuje aj na Shootyho karikatúrach zastupujúc ľud)

 

Dielo: Veľká láska (2015)

Autor: Balla

 

Panza, starší celoživotný úradník, je v prvom rade typickým Slovákom. Reprezentuje všetky typické vlastnosti svojej generácie – roky nosí to isté úradnícke oblečenie, ten istý ponížený strach voči meniacej sa vrchnosti, ten istý predklon k totalite, ktorá pre neho znamená nielen strach, ale aj záruku poriadku a istoty. Z jeho útržkovitého životopisu sa dozvedáme, že krátko pobudol v HZDS, žije na dedine so svojou sestrou, príležitostne ukradne v práci mydlo a pije zalievanú kávu. Nezaujímajú ho ženy, intímny život v akomkoľvek zmysle nepotrebuje, je to človek praktický, šetrný, nevyhubiteľný. V románe – novele Veľká láska pre svoju univerzálnu priemernosť zastupuje ľud.

 

Matyáš Popa

26/07/2015

popa2

 

Dielo: Kokoschkova bábka (A Boreca de Kokoschka, 2010)

Autor: Afonso Cruz

 

 

Matyáš Popa je postava, ktorá sa vynára v pozadí viacerých príbehov v románe Kokoschkova bábka, no napriek tomu o nej nevieme nič určité. Narodil sa v Drážďanoch, stal sa úspešným hudobníkom a neúspešným básnikom. Jeho knihy zamietali všetky vydavateľstvá, a to dokonca aj vtedy, keď im poslal ukradnutý rukopis Knihy Exodus Thomasa Manna. Vzápätí napísal knihu o svojej krádeži rukopisu, no neuspel ani s ňou. V románe Sedem minút s kapelou opísal niekoľkých ľudí, ktorí hrajú na rôznych miestach sveta spoločnú skladbu, hoci o tom nevedia oni ani nikto iní – táto najkrajšia a najveľkolepejšia skladba znie len v Božích ušiach. V románe Muž, ktorý sa nikdy nenarodil opísal človeka, ktorý sa odmietol narodiť a celý život prežil v tele matky, čo je parabola nášho strachu z neznáma a našich nenaplnených životov, prežitých v suteréne bytia. Jeho kniha Kokoschkova bábka je súčasťou rovnomenného románu Afonsa Cruza a spätne ho reinterpretuje.

Matyáš Popa nie je len postavou stvorenou príbehom, ale aj postavou, ktorá tento príbeh spoluvytvára a zrkadlí. Je ako zrkadlo, vložené do zrkadlového bludiska. Spoluvytvára mýty o sebe, je ako Kokoschkova bábka, ktorá sama o sebe roznáša klebety a píše operu. Patrí do tradície Pessoových heteroným a Pavićových autorov Chazarského slovníka.

Prot

05/07/2015

prot1

Dielo: Svet podľa Prota (K-Pax, 2001)

Autor: Gene Brewer (kniha), Charles Leawitt (film)

 

Prot sa ocitne v psychiatrickej liečebni, keďže tvrdí, že pochádza z planéty K-Pax a na Zemi je len preto, aby podal hlásenie o živote na planéte 3. triedy. Prot sa tak pre svojho psychiatra Marka stáva zvláštnym glosátorom života na zemi, ktorý na naše vzťahy, náboženstvá, zvyky a snaženia nazerá z vesmírneho nadhľadu; stáva sa preň aj hlasom svedomia, profesionálnou i ľudskou výzvou, veľkým otáznikom pre psychiatra i človeka. Pre ostatných pacientov sa stáva zdrojom nádeje, zmeny i motivácie. Prot je pokojným narušiteľom poriadku, návštevníkom, ktorý kladie veľký otáznik nad seba i na realitu okolo seba. Je mimozemšťanom, ktorý sa ocitol v ľudskom svete, alebo človekom, ktorý sa ocitol v mimozemskom svete; tajomstvom identity, ktoré vrhá svoj znepokojujúci tieň na všetko okolo.