Alfred Redl

 

Dielo: Oberst Redl (film, 1985)

Autor: István Szabó, Péter Dobai, John Osborne

 

Rakúsko-uhorská monarchia: veľký nadosobný mechanizmus byrokracie, nacionalizmu, morálky, meštiactva, konvencií, súkolie národov a národností, jazykov a kultúr, vrstiev a stavov, účesov a uniforiem, ríša balansujúca na hrane vznešenosti a úpadku, kultúry a pretvárky, sladkým parfémom prekrývajúca zápach. Alfred Redl je stelesnením idey tejto ríše, zhmotnením jej atmosféry, vzorovým ozubeným kolieskom jej mechanizmu, presne narysovaným, vylešteným a napokon neodvratne škrípajúcim v nezmyselných vnútorných prevodoch stroja, ktorý funguje sám pre seba.

Alfred Redl pochádza zo skromných pomerov rusínskej menšiny, už ako malý chlapec dostane možnosť zaradiť sa do vojenskej školy monarchie a tak je od útleho detstva bezchybne fungujúcim kolieskom v prevodoch disciplíny, kariérneho postupu, náboženstva a vlastenectva, dôstojníckej morálky, zákulisných intríg a tvrdej práce na sebe. Stanislav Komárek poukazuje na pôvod slova vzdelanie v poľnohospodárstve – vzdelať roľu znamená zbaviť pôvodného porastu, zničiť, vyrúbať a vypáliť a následne ťažkou a disciplinovanou  prácou udržiavať v umelom stave vyselektovaných kultúrnych plodín. Školský systém monarchie mal za úlohu nielen vyformovať úslužné kolieska byrokratického mechanizmu, ale aj krotiť barbarské, ku vzburám náchylné heterogénne obyvateľstvo ríše, zamestnať a skrotiť chaotické živly. Alfred Redl je dokonalou ukážkou takto fungujúceho školstva, ktoré pod dôstojnícku uniformu uzavrie všetku neforemnosť zvieraťa s túžbami, citmi, neresťami, vášňami a krutosťou. Zo substrátu monarchie pochádzajú kvety Freudovej psychoanalýzy, romantickej hudby a dekadentného symbolizmu, chorobné kvety s dojemným odérom smrti. Najdokonalejším obrazom tejto epochy sa však stane prvá svetová vojna, neľudské zviera násilia a zabíjania v starostlivo pozapínanej uniforme s vyleštenými gombíkmi.

Plukovník Redl je sublimáciou hmly na úsvite nového storočia, premiešanej so všetkými výparmi vtedajšieho sveta. Napriek tomu, že mal byť presne narysovaný a skonštruovaný, hranice jeho osobnosti, sexuality a ducha sú rozostrené a ani pre neho samého nie je zrejmé, kde sa prelína jednotlivec a doba, pretvárka a morálka, vlastné a cudzie očakávanie, lojálnosť a slepota, telo a uniforma. Redl je nikým a každým, je dokonalým stelesnením nadchádzajúceho storočia Kafku, Freuda a Hitlera a v každom z nás žije tento produkt doby a školstva, firemnej a meštiackej kultúry, ozubeného kolieska aparátu. Alfred Redl bol tak úspešný, až zlyhal, presne ako monarchia, ktorej oddane slúžil, tak ako Hitler, ktorý sa rozhodol dať všetkým alfredom redlom šancu na reparát a tým, že uspel, priviedol Nemecko ku krachu. Redla vo filme nevidíme nikdy šťastného a nevieme si ani predstaviť, čo by bol jeho skutočný úspech, kde vo svojom živote v hierarchii ríše mohol nájsť šťastie. V dejinnom zmysle reprezentuje osud tých, ktorí oddane slúžia štátu, avšak štát samotný je chorý a tak lojalita vedie k osobnej vine – to bol osud obyvateľov fašistických i komunistických štátov v celom 20. storočí. Vo všeobecnejšej rovine reprezentuje osud všetkých tých, ktorí v určitej forme slúžia mechanizmom – korporáciám, burzám, bankám, armádam, stranám. Alfred Redl je pripomienkou dehumanizácie v životoch nás všetkých, zapriahnutých v prevodoch spoločenských, ekonomických, ideologických a kultúrnych mechanizmov.

(Alfred Redl ako postava filmu má len málo spoločné so skutočným plukovníkom Alfredom Redlom (1864 – 1913) a preto je považovaný za svojbytnú fiktívnu postavu.)

Rozprávač z Večne je zelený

 

Dielo: Večne je zelený… (1989)

Autor: Pavel Vilikovský

 

Rozprávač Vilikovského novely je vykreslený dvojznačne. Na jednej strane dostal neobvykle veľký priestor nielen v tom, čo všetko nám hovorí, ale azda ešte viac prostredníctvom toho, ako nám to hovorí: Vilikovský využil neobvykle širokú a pestrú paletu jazykových a štylistických prostriedkov na to, aby do detailu vykreslil charakter svojho monologického rozprávača. Na druhej strane nepoznáme jeho meno, dokonca ani národnosť a z toho, čo o sebe prezrádza, nikdy nevieme rozlíšiť pravdu, klamstvo, domýšľavosť a ilúziu.

 

Filip Roth

 

Dielo: Østrov (2019)

Autor: Peter Balko

 

Filip Roth vystupuje v románe Østrov ako fiktívna literárna postava, vytvorená spisovateľom Jakubom Bazom a jej základné vlastnosti sú uvedené na stranách 97-98. Jakub Baza spísal jej tridsaťšesťstranovú komplexnú charakteristiku: ide o 39-ročného neúspešného filmového scenáristu, alkoholika s pohnutými osudmi. Má havranie vlasy, úzky nos, vystupujúce lícne kosti a zasnené, tmavohnedé oči. „Ak by mal súmrak ľudskú podobu, vyzeral by presne ako Roth.“

Roth patrí k takzvaným živým postavám, ktoré sú schopné ožiť, stávajú sa viditeľné pre svojho autora, píšu spolu s ním príbehy a vďaka tomu žijú. Roth je, tak ako niekoľko ďalších živých postáv, unesený a proti svojej vôli používaný v mizerných príbehoch netalentovaných autorov komerčného braku.

Roth je špecifický tým, že je priznanou fiktívnou postavou, ktorá ale ožíva a stáva sa protagonistom príbehu a zároveň aj autorom. Vstupuje do kontaktu so svojím tvorcom, reaguje na príbehy, v ktorých sa ocitá, spoluvytvára svoj fiktívny svet. Okrem svojho jedinečného charakteru reprezentuje aj univerzálny charakter fiktívnych postáv, ich život v príbehoch, vzťah k autorom a vlastný tvorivý potenciál. Pripomína nám dôležitosť vydarených literárnych postáv, ktoré sú schopné priťahovať k sebe príbehy, zakrivovať okolo seba ich časopriestor a meniť svojich autorov.

Roger Krowiak

 

Dielo: Roger Krowiak (román, poviedky, komiks, novela)

Autor: Peter Pišťanek, Dušan Taragel, Martin Ciel, Viliam Klimáček, Peter Uličný, Rado Olos, Vlado Balek, Jana Dráfy, Martin Kasarda, Ivan Mizera, Igor Otčenáš, Robert Zavarský, Milan Žitný & Danglár

 

Roger Krowiak je americký agent, ktorý prichádza do Východnej Európy z poverenia Agentúry. Vieme o ňom, že je profesionál, fajčí chesterfieldky, dokáže si vychutnať horúcu sprchu, nevyhýba sa alkoholu a nežnému pohlaviu. Študoval operný spev a stredovekú filozofiu, jeho nadriadeným je Ô. a v Agentúre má zaslúžene povesť najlepšieho agenta.

Roger Krowiak je niekoľkokrát vydestilovaná fiktívna postava. Vznikol zo žánru bondoviek ako prototyp superagenta, ako stelesnenie kolektívneho vedomia pisateľov a čitateľov určitého žánru (ktorý je sám osebe emanáciou určitých kolektívnych predstáv). Zároveň je kolektívnym výtvorom skupiny autorov, jeho fiktívna osobnosť teda nesídli v mysli jedného tvorcu, ale nesie pečať tvorivého a hravého odovzdávania si fikcie medzi jednotlivými autormi. Jeho fiktívnosť je umocnená parodickým prvkom, navyše zasadeným do kulminujúceho prievanu otvorených dverí medzi východom a západom rokov deväťdesiatych. V neposlednom rade charakterizujú Rogera Krowiaka pomery Ostbloku, v ktorého kulisách ho spoznávame, a výraznú pečať dávajú jeho osobnosti Danglárove ilustrácie, ktoré sú esenciou všetkého vyššie uvedeného.

O Rogera Krowiaka v priebehu deja nemusíme mať žiaden strach, môže nás nanajvýš prekvapiť svojimi vedomosťami o súčasnej opere alebo artovom filme. Jeho aura je natoľko silná, že z Bratislavy dokáže vytvoriť hlavné mesto Česka a podobne ako svojho času Shakespeare darovať tejto balkánskej krajinke more. Priťahuje krásne ženy, dramatické situácie a najmä vyhrotené stereotypy. Svet okolo neho plynie v ostrej čiernobielej Danglárovej linke. K jeho predkom patrí detektív Nick Carter a k jeho potomkom Chuck Norris z anekdot. U Rogera Krowiaka dokonale funguje aj takzvaná reverzná fiktívna realizácia, akú poznáme napríklad od Járy da Cimrmana. Krowiak sa neobjavuje ako postava v dodatočnom, alternatívnom prerozprávaní reálnych udalostí; naopak, reálne udlosti možno odvodiť od jeho skrytého pôsobenia. Je zamlčaným pôvodcom a hýbateľom mnohých udalostí, o ktorých čítame v novinách, od prevratov v krajinách tretieho sveta až po tajomné udalosti na slovenskej politickej scéne. Ako naznačuje sám Roger Krowiak v rozhovore (Kultúrny život č. 52/1992), konšpiračné teórie riadenia sveta tajnými organizáciami sú prehnané a šíria ich samotné tajné organizácie, aby zakryli svoje tajné riadenie sveta. Rogera Krowiaka skrátka možno rozpoznať za ktoroukoľvek udalosťou takzvaného reálneho sveta – či už je ňou fiktívna smrť Che Guevaru alebo koniec mafie v okolí Nadlacu – stačí sa dobre prizrieť a dostatočne poznať jeho precízny rukopis.

 

 

Rozbitý pohár

 

Dielo: Rozbitý pohár / Prasklej sklenička (Verre Cassé, 2005)

Autor: Alain Mabanckou

 

Rozbitý pohár je stály návštevník non-stop baru Na sekeru sa nedáva v afriskom Kongu, ku šťastiu mu stačí červené víno, ktoré jeho dňami preteká ako rieka, na ktorej sa spokojne a odovzdane plaví, pozoruje tváre, počúva príbehy, a jedného dňa mu majiteľ baru, Tvrdohlavý Slimák, odovzdá zošit a úlohu zapísať doň všetko, čo sa deje v bare, všetko, čo sa deje v jeho hlave, lebo tieto dve veci sa prestupujú, a tak sa Rozbitý pohár pustí do písania, zapisuje príbehy, sediac v bare na svojej stoličke, rieka červeného vína je aj riekou slov, riekou jednej dlhej vety, jednej dlhej plavby po rieke živých i mŕtvych, ktorá so sebou nesie prázdne fľaše i odpadky, rovnomerne, nezastaviteľne, deň po dni, v ústrety konečnej bodke

Rudo

 

Dielo: Rudo (komiks)

Autor: Daniel Majling

 

Rudo je špecifický prípad mizantropa, cynického outsidera a k dokonalosti dotiahnutého starého mládenca. Bolo by možné prirovnať ho k Homerovi Simpsonovi, s tým rozdielom, že Rudo má svoj egoistický cynizmus podopretý nadpriemernou inteligenciou. Vďaka tomu dokáže ostatných uraziť a raniť neobyčajne presne a razantne, s neobvyklým a rokmi rozvíjaným talentom. Dokonalý outsider Rudo svojou nekompromisnou (seba)iróniou dokazuje, že outsidermi sme vlastne my všetci, ľudstvo ako také. Dlhodobo ho vo svojej prítomnosti znesú traja priatelia: pišťanekovsky vulgárny Soetkin, evanjelický farár Lamma a sympatická Nela (tušíme v nich bývalých spolužiakov). Rudo je sympatický odľud, ktorého čitatelia milujú pre schopnosť rozprúdiť okolo seba bizarné deje, no najmä prekonávať akékoľvek hranice korektnosti v humore; vo svojom cynizme pritom neprestáva byť úprimným a pravdivým zrkadlom našich slabostí a dobre maskovaných ilúzií. Funguje ako vtipné spojenie poklesnutého a nízkeho s oslobodzujúcim momentom pravdy.

Pokračovanie

Mária Rácz

 

Dielo: Testről és lélekről (O tele a duši, film, 2017)

Autor: Ildikó Enyedi

 

Mária je nová kontrolórka kvality na bitúnku. Mladá a nepochybne inteligentná žena si od ostatných drží odstup, je až asketicky strohá a osamelá. Nemá rada fyzický kontakt, robí jej problém začleniť sa do kolektívu. Mária stelesňuje naše najvlastnejšie animozity voči spoločenským rolám, ktoré nazývame plachosť, individualita, hanblivosť, autizmus. Od detstva sa nútime prekračovať hranice toho, čo skutočne chceme, aby sme sa stali normálnou súčasťou normálneho kolektívu. Mária nám pripomína, koľko pretvárky, sebazaprenia a sebafalšovania si to vyžaduje. Koľkým zvláštnym, až nezmyselným rituálom sa musíme podrobiť, aby sme sa stali akceptovaným členom zvláštnych kmeňov, ktoré obývajú našu každodennosť. A zároveň ukazuje, aká ťažká a bolestivá môže byť existencia človeka, ktorého osobnosť vypĺňa z najväčšej časti to, čo my ostatní vytesňujeme na okraj ako čosi marginálne a zavrhnutiahodné. Drobné prekážky stojace medzi ľuďmi sa optikou takýchto ľudí menia na vysoké, ťažko prekonateľné múry. Film O tele a duši ukazuje možné spôsoby, ako takýto múr prekonať, najmä keď ide o snahu z oboch strán.

John Rothstein

Dielo: Stratení nájdení (Finders Keepers, 2015)
Autor: Stephen King

John Rothstein je jeden z najvýznamnejších amerických spisovateľov doznievajúceho XX. storočia, jeden z posledných mohykánov veľkej americkej epiky. Má črty Philipa Rotha,  Josepha Hellera, Saula Bellowa, Trumana Capoteho, Eliu Kazana, vlastne každého z prozaikov, ktorí dosiahli masový úspech a stali sa z nich celebrity a obchodné značky. Najviac však pripomína J.D. Salingera, pretože aj on sa po vydaní megaúspešných kníh utiahne do ústrania, kde ho dostihne násilná smrť z rúk čitateľa, ktorého urazí zrada hlavnej postavy týchto kníh na Umení. (King vôbec pokladá fanatických čitateľov za nebezpečný materiál.) Tento “americký samotársky génius”, ako ho označil časopis TIME, však po sebe zanechal najmenej dva nevydané romány v rukopise, ktorý tvoria desiatky a stovky malých zápisníčkov zn. Moleskine. Autor je mŕtvy, ale jeho postava sa stáva epicentrom hororovo-detektívneho príbehu, zámeru obchodovania s posmrtnou slávou, pomstou či satisfakciou.

Ratatoskr

Dielo: Edda

 

Medzi obyvateľov jaseňa Yggdrasil, ktorý spája všetkých deväť svetov severskej mytológie, patrí aj veverica Ratatoskr. Pod koreňmi Yggdrasilu prebýva temný drak Nidhogg, v jeho korune sedí orol, ktorý vidí a vie mnoho vecí. Ratatoskr pobieha po kmeni a prenáša správy medzi orlom a drakom, poštváva ich medzi sebou a udržuje ich v neustálom nepriateľstve.

 

Atanasije Svilar

 

Alias: Atanasije Fiodorovič Razin

Dielo: Krajina maľovaná čajom (román, 1988)

Autor: Milorad Pavić

 

 

Atanasije Svilar je neúspešný, hoci talentovaný architekt, ktorý si v štyridsiatke uvedomí, že sa mu nepodarilo zrealizovať ani jeden svoj projekt: jeho domy sú bez tieňa, keďže existujú len na papieri. Začne si uvedomovať, že medzi ním a ostatnými, kolegami, ale i manželkou a synom, sa rozprestiera tajomné, nepreniknuteľné nedorozumenie. Podnikne cestu na Mont Athos, sledujúc stopy svojho zmiznutého otca, majora Kostu Svilara, ktorého nikdy nevidel. Tu, v kláštornom štáte pochopí, aké je to nedorozumenie, v ktorom sa po celý svoj život nenaučil plávať, obalený sennou nádchou. Pochopí, že tak ako sú dva typy mníchov: samotári a pospolitári (cenobiti), sú aj dva typy ľudí, dva druhy spoločenstiev, ku ktorým sa hlásia celé generácie. Pochopí, že v jeho vlasti generácia otcov, ktorá vojnu vyhrala, vykorisťuje generáciu svojich synov, tak ako v Nemecku generáciu otcov, ktorá vojnu prehrala, vykorisťuje generácia ich synov. Svilar si uvedomí, že on je samotár čiže solitér, zasadený uprostred pospolitárov, tak ako sa dozvie, že jeho otcom nebol Svilar, ale ruský matematik Fiodor Alexejevič Razin.

Svilar sa s touto pravdou v hrsti rozhodne obrátiť svoj život: stane sa z neho Atanasije Fiodorovič Razin, opustí svoj život i rodinu a so študentskou láskou Vitačou Milutovou opúšťa svoju vlasť, akoby prehltol svoj tieň a z úst si vybral iný. Nie je známe, ako presne Razin nadobudol svoj obrovský majetok. Poznáme len niekoľko príbehov, legiend a spomienok, z ktorých sa napríklad dozvedáme, že na začiatku svojho nového života a novej úspešnej kariéry v chemickom priemysle si Razin začal kupovať miesta na sedenie po celom svete: kupoval si lavičky v parkoch, lóže v operách, stoličky v reštauráciách a dokonca kreslo v talianskom parlamente, akoby nemal jeden zadok. Takisto vieme, že Razin si vybudoval presné kópie budov, ktoré slúžili maršalovi Titovi a že si osvojil niektoré jeho zvyky. Zdá sa, že sa Razin na konci svojho života stal pre svoje rozsiahle obchody, realizujúce sa naprieč časom, nepriateľom samotného Satana, keďže začal narúšať ustálené pomery síl a stal sa hrozbou pre samotné ľudstvo. K jeho krstnému menu Atanas totiž ľahko pribudne S a k jeho tieňu dva nové tiene.