Tina

 

Dielo: Hranica (Border, film, 2018)

Autor: John Ajvide Lindqvist, Ali Abbasi, Isabella Eklöf

 

Tina je po celý svoj život presvedčená, že je škaredá žena, ktorá kvôli poruche DNA trpí fyzickým znetvorením. Tá istá porucha ju obdarovala výnimočným čuchom, rozoznávajúcim ľudské emócie, vďaka čomu Tina pracuje v pohraničnej službe a bezpečne rozpozná pašerákov. V detstve vysmievaná a šikanovaná, žije monotónny život, z ktorého precitá jedine v lese. Až vďaka nečakanému stretnutiu Tina zistí, že nie je zvláštny človek, ale troll, jeden z posledných. Objavuje svoju novú identitu, všetko sa mení a pred Tinou sa otvára nový život. Avšak trollovia odmietajú ľudskú morálku, odsudzujú všetky zlé ľudské vlastnosti, pohŕdajú ľuďmi a bojujú s nimi. Tina si uvedomí, že je príliš nakazená ľudskosťou, morálkou, súcitom a láskou a jej identita je na hranici medzi dvoma znepriatelenými svetmi. Je postavou, ktorá kladie otáznik nad svoju príslušnosť k ľudstvu, nad podstatu ľudskosti, nad to, akými ľuďmi môžeme a chceme byť.

 

Pán Tragáčik

Autor: Zbigniew Nienacki

 

Pán Tragáčik je zrejme najpopulárnejší detektív Strednej Európy, hrdina kníh pre mládež zo socialistického Poľska. V dvanástich knihách dobrodružstiev nikdy nezaznie jeho celé meno, vieme len, že sa volá Tomasz, no všetci ho ihneď volajú jeho neobľúbenou prezývkou Tragáčik (Samochodzik) podľa zvláštneho auta. Pán Tragáčik je projekciou dokonalého hrdinu stredoeurópskeho socializmu a vo svojom šedom prevleku je paralelou k svojmu autu: superrýchlemu Ferrari 410, ktoré dokáže plávať, no ukrýva sa pod čudesnou kapotou, budiacou skôr posmešky. Pán Tragáčik je síce skvelý detektív, no toto povolanie má názov referent pre špeciálne záležitosti v Oddelení múzeí a pamiatkovej starostlivosti Ministerstva kultúry a umenia. Je to dokonalý gentleman a starý mládenec, vo svojich dobrodružstvách vystupuje ako skromný a úctivý úradník z Poľska, ktorý však všetkých prekvapí svojou inteligenciou, dedukciou a rýchlym autom. Priatelí sa s deťmi, starými dámami a krásne ženy mu nie sú ľahostajné, vyzná sa v umení a v starožitnostiach. Je to James Bond socialistickej morálky, Old Shaterhand v sivom obleku referenta ministerstva kultúry. Kým na Západe rastie kult Sherlocka Holmesa, Hercula Poirota či Indiana Jonesa, poľské deti bezvýhradne obdivujú starého mládenca z varšavskej garsónky. V spletitých a napínavých dobrodružstvách pretkaných históriou si Pán Tragáčik zachováva pozoruhodnú jednoduchosť dobrosrdečného charakteru, čo veľmi dobre odzrkadľujú aj ilustrácie Petra Kľúčika. Pána Tragáčika na nich vidíme uprostred barokovo bujnejúcich ornamentov vždy ako jediný triezvy a vecný prvok dokonalej solídnosti.

T.

 

Dielo: T (2009)

Autor: Viktor Pelevin

T. je metapostava metapríbehu, gróf Tolstoj ako superhrdina románu, ktorý píše tím súčasných ruských kreatívcov. Je obdarený vlastným vedomím a vnímaním a žíje vo svete, ktorý vymýšľajú jeho tvorcovia. T. sa snaží odhaliť tajomstvo Optinskej pustovne, odhaliť ontológiu vlastného bytia a bytia sveta, v ktorom sa nachádza, stretáva sa s autorom svojho príbehu, s Dostojevským z počítačovej hry i so Solovjevom, ktorý, zdá sa, prenikol do tajomstva virtuálneho sveta najhlbšie. Aj vďaka nemu sa mu podarí uzrieť povahu sveta a pochopiť ľudskú podstatu, ktorá spočíva v tom, že sme postavami, autormi a čitateľmi zároveň a naša existencia je tak trojrozmrnou metafikciou, ktorú možno obrátiť rubom navrch ako rukavicu a s ňou aj bytie sveta ako metafikcie. T. sa tak stáva buddhom – spasiteľom, odhaľuje v sebe archimedovský bod, cez ktorý sa mení naša povaha postavy a autora a tým aj ontologická podstata sveta, ktorý nás tvorí a ktorý tvoríme my.

Zygmunt & Henryk Trzeci

 

Dielo: Telo (Ciało, 2003)

Autor: Andrzej Saramonowicz

 

Zygmunt a Henryk sú siamske dvojčatá. Henryk je slušný, veriaci, dane platiaci občan, kým jeho siamske dvojča Zygmunt riadi sieť zlodejov a kradnuté umelecké diela pašuje v sadrových trpaslíkoch do Nemecka. Zygmuntova úvaha je geniálne jednoduchá: nikdy ho nemôžu posadiť do väzenia, pretože s ním by zavreli aj slušného a nevinného Henryka a popreli by tým jeho práva.

Henryk a Zygmunt sú jedinečnými zločincami a zrejme aj najkomickejšími siamskými dvojčatami v dejinách filmu. Spoločne dotvárajú panoptikum a kolorit poľskej komédie Telo. Ich dvojpostava generuje rôzne komické situácie a je zároveň svojráznou karikatúrou Poľska (či akejkoľvek krajiny): katolíckeho a šmelinárskeho, trpiaceho a vinného, v ktorom pod jednou ideou spolunažívajú dobrí a zlí, vinní a nevinní, dve duše v jednom tele obrnené ideou prezumpcie neviny a rolou mučeníka.

 

 

Turul

 

Turul je mytologický vták, zrodený zo sna. Biologicky je odvodený od sokola (nie od orla, ktorý bol symbolickým vtákom susedných Pečenehov) a zrodil sa zo sna princeznej Emese. V sne jej zvestoval, že sa stane matkou kráľovského pokolenia, ktoré však bude vládnuť v cudzích krajoch; podľa niekotrých verzií sa jej vo sne zmocnil ako ženy. Princeznej Emese (eme – “matka”) sa narodil syn, ktorého pomenovala Álmos (“zrodený zo sna”). Ten priviedol maďarské kmene do Karpatskej kotliny, no zomrel na svahu Karpát a panovníkom Maďarov v novej vlasti sa stal jeho syn Arpád. Podľa niektorých legiend nasledoval Álmos pri ceste na západ letiaceho turula.

Turul sa stal symbolom Maďarska a jeho sochy sa vypínajú v celej Karpatskej kotline, neberúc ohľad na hranice štátov a veľkosťou presahujúc habsburgské orlice. Turul nesie korunu Attilu, vodcu Hunov a býva zobrazovaný s biblickým stromom života. Svojim snovým pôvodom odkazuje na mariánsky kult a biblické putovanie do zeme zasľúbenej. Krzystof Varga v knihe Guláš z turula interpretuje turula ako nositeľa maďarskej nostalgie, nostalgie nejestvujúceho veľkomaďarského raja, čím sa vysvetľuje jeho posttrianonská popularita.

Newton, Thomas Jerome

Dielo: Muž, ktorý spadol na Zem (film)
           Muž, ktorý spadol na Zem (román Waltera Tevisa)

 

Newton, ktorý mení jedno falošné meno za iné falošné meno Essex, je mimozemšťan a podobá sa na Davida Bowieho. Prichádza z planéty Anthea, ktorá je, podľa jeho ukazovacieho gesta smerom k oblohe, “tam niekde.” Vidí röntgenové lúče a nestarne, aspoň nie tak viditeľne ako jeho pozemskí súputníci. Jednu chvíľu sa zdá, že nemá prsné bradavky, ale divák filmu to nemôže odprisahať. Zato na okamih zazrie jeho žlté oči podobajúce sa očiam jaguára alebo inej mačkovitej šelmy. Newton prišiel na našu planétu hľadať zdroj vody pre svojich, ale naučili sme ho iba piť a odnaučili mať závrat vo výťahu. Vedci a lekári, ktorí ho neskôr skúmajú, na ňom nenachádzajú nič mimo-zemské, a tak ho pokladajú za psychopata. Podobne ako Prot z iného príbehu nie je jednoznačne preukázané, že nemajú pravdu. Na konci filmu ho vidíme utápajúceho sa v alkohole a v prekliatí večnej mladosti alebo aspoň dočasnej nesmrteľnosti.

Trpaslík záhradný

 

Priestor: Záhradky a predzáhradky

Autor: Ľud

 

Trpaslík záhradný je rovnako fiktívny ako iní fiktívnici, aj keď je materializovaný do 3D tvaru, zaberá priestor a je vyformovaný z konkrétneho materiálu (tradične sadra, v novších časoch plastové materiály). Trpaslík záhradný nemá veľa spoločného s trpaslíkmi v rozprávkach, mýtoch, povestiach, bájach, či už je to škriatok, piadimužík, zmok, rarášok, gnóm alebo iní ľudkovia malého vzrastu. Kým títo fiktívnici majú skromnejší alebo bohatší vnútorný život, psychológiu, tak záhradný trpaslík je korpus bez duše, číra forma bez obsahu, absolutizovaný vonkajšok. Dokonca ani o forme nemôžeme hovoriť, presnejší výraz je šablóna. Šablóna je forma určená nie na napĺňanie obsahom, ale iba na mechanické reprodukovanie, kopírovanie, zmnožovanie. Trpaslík záhradný nekoná, nemyslí, nesníva, neuskutočňuje (sa), iba stojí, trčí, zaberá priestor. Nemôžeme povedať ani to, že iba je, pretože jeho zaujatie priestoru nie je existenciou, ani bytím. Neukazuje sa, nepoukazuje na nič iné okrem vyplnenia prázdnoty. V súvislosti s ním (ale nemali by sme radšej použiť slovko „tým“?) sa hovorí o gýči, lenže gýč je previazaný s umeleckým alebo prírodným artefaktom, faktom alebo javom. Trpaslík záhradný sa preto vymaňuje z tejto kategórie, keďže sa ničím nedotýka týchto kategórií. Nemá nijakú individualitu, preto sa väčšinou nevytvára, ale kupuje, dováža, dodáva. Je v ňom realizovaná krajná forma fikcionalizácie, hraničná, limitná forma, za ktorú sa už nedá ísť, pretože za ňou už nie je nič. Viaže sa na ľudové postavy poklesnutého folklóru a najviac pripomína sv. Mikuláša, s ktorým má spoločnú červenú čapicu a bielu bradu. Možno iba evidentná úspora materiálu spôsobila, že ľud stavia vo svojich záhradkách trpaslíkov, a nie svätých Mikulášov.

Tetramorf

Tetramorf s hlavou orla (Žehra, 14. storočie)

Tetramorf je mytologický tvor, obývajúci svet kresťanského symbolizmu. Vznikol spojením štyroch bytostí: leva, býka, orla a človeka a zastupuje tak štyri evanjeliá a ich štyroch autorov. Evolučne sa vyvinul z egyptských a asýrskych okrídlených bytostí, ktoré kombinovali všetky spomenuté bytosti do jednej (lamassu, šedu, sfinx). Neskôr sa objavuje v Ezechielovom zjavení a v Zjavení Sv. Jána. Astrologicky ide o symboly býka, leva, škorpióna a vodnára, čo sú znamenia stojace v zvieratníku oproti sebe, čiže vytvárajú znak kríža. V alchýmii ide o symboly štyroch živlov. V symbolickej teológii ide o symboly štyroch evanjelistov (čo však môže byť len dodatočný pokus o prekrytie pôvodného astrologického pôvodu tetramorfa – tetramorfa teda možno považovať za pôvodne pohanské zviera, domestifikované kresťanstvom). V každom prípade je táto symbolická nasýtenosť a dlhá evolučná cesta príčinou tetramorfovho hojného a dlhodobého výskytu na pastvinách symbolizmu. Najväčší rozmach zažíva v stredoveku; vyhynul s nástupom racionalizmu, tak ako väčšina fauny a flóry stredovekej symboliky.

Ako bytosť stelesňujúca učenie evanjelií, je tetramorf pokorné, múdre a rozvážne stvorenie. O jeho výskyte na našom území svedčí napríklad nástenná maľba z kostola Sv. Ducha v Žehre z 14. storočia. Tu je tetramorf zobrazený s hlavou orla, každá z jeho štyroch končatín patrí jednému zo štyroch tvorov, z ktorých sa skladá. Ako krotké a domestifikované zviera je osedlané postavou zvanou Ecclesias, čiže Svätou Cirkvou. Tetramorfovým protivníkom je apokalyptická Šelma, symbolickým opakom osol (zviera svojvoľné a tvrdohlavé).

Tetramorf podľa Ezechiela.

Tetka Drollová alias Sebastian Melichar Pampel

 

Dielo: Poklad na Striebornom jazere (1890-1891) Petrolejový princ (1893-1894) Čierny mustang (1896-1897)

Autor: Karl May

 

Jedna z najbizarnejších postavičiek v mnohopočetnom panoptiku postáv Karla Maya. Bratanec Hobbleho Franka, s ktorým sa stretávajú ďaleko od rodného Saska, na divokom Západe. Má piskľavý hlas (fistulu), odtiaľ jeho prezývka. Je detektívom a zálesákom. O jeho zovňajšku hovorí tento opis: „Nový příchozí vypadal na první pohled dost směšně. Jeho kulaté tělo bylo navlečeno do dlouhého a neobyčejně širokého kabátu, složeného z neuvěřitelného množství kožených kusů a záplat. Dlouhé rukávy byly dole sešité a muž si udělal nové otvory pro ruce ve výši loktů. Přední části rukávů tak tvořily dva vaky, do kterých se dalo uložit množství nejrůznějších drobností. To, co mu sedělo na hlavě, se nedalo nazvat ani kloboukem, ani čepicí. Byla to prazvláštní helma, sešitá z pěti různě utvářených kožených kusů, které muži zakrývaly temeno, čelo i uši.” Zomrel niekoľko mesiacov po udalostiach v Petrolejovom princovi guľkou vraha, ktorého prenasledoval.

 

Spracované podľa stránky karel-may.majerco.net a publikované s ich súhlasom.

 

Arnlótur Thórir

Dielo: Ratolesť (2013)

Autor: Audur Ava Ólafsdóttir

 

22 ročný mladý muž. Ryšavý. Vysoký. Chudý. Brat postihnutého dvojčenca. Otec ho láskavo volá Lobbi, Dabbi či Addi, vždy so zdvojeným písmenom uprostred mena. Ako priznáva, v podstate vyrastal v skleníku, nie metaforicky, ale doslovne. Je vlastníkom neobvyklej islandskej ruže osemlupienkovej, ktorá je ružovofialová a bez tŕňov. Ako priznáva, sedem žien ho videlo nahého. Náhodne sa stane otcom geniálnej dcéry, s ktorou sa stretne až vtedy, keď odíde do cudzej krajiny, ktorej meno nepoznáme. Tam ho miestni ľudia v miestnom jazyku nazývajú „chlapec od ruží.“