Zygmunt & Henryk Trzeci

 

Dielo: Telo (Ciało, 2003)

Autor: Andrzej Saramonowicz

 

Zygmunt a Henryk sú siamske dvojčatá. Henryk je slušný, veriaci, dane platiaci občan, kým jeho siamske dvojča Zygmunt riadi sieť zlodejov a kradnuté umelecké diela pašuje v sadrových trpaslíkoch do Nemecka. Zygmuntova úvaha je geniálne jednoduchá: nikdy ho nemôžu posadiť do väzenia, pretože s ním by zavreli aj slušného a nevinného Henryka a popreli by tým jeho práva.

Henryk a Zygmunt sú jedinečnými zločincami a zrejme aj najkomickejšími siamskými dvojčatami v dejinách filmu. Spoločne dotvárajú panoptikum a kolorit poľskej komédie Telo. Ich dvojpostava generuje rôzne komické situácie a je zároveň svojráznou karikatúrou Poľska (či akejkoľvek krajiny): katolíckeho a šmelinárskeho, trpiaceho a vinného, v ktorom pod jednou ideou spolunažívajú dobrí a zlí, vinní a nevinní, dve duše v jednom tele obrnené ideou prezumpcie neviny a rolou mučeníka.

 

 

Dr. Zvonek Burke

 

Dielo: Podivné odpoledne Dr. Zvonka Burkeho (1966)

Autor: Ladislav Smoček

 

 

Dr. Zvonek Burke – nadšený a trochu nepraktický osvietenec, básnik, vedec a buditeľ, nadchýnajúci sa obrazmi prírody, sveta, národa a seba, avšak jedným okom poškuľujúci aj po praktických výhodách pozemského bytia. Sledujeme ho počas jedného popoludnia po návrate z kúpeľov do svojho podnájmu u pani Outěchovej a jej dcéry, keď sa z neho stáva domnelý štvornásobný vrah. Do idylického sveta naivného tárania sa na okamih zaškľabí absurdita bytia spod Pascalovej stoličky.

Dr. Zvonek Burke má na stene svojej izby zavesené dva portréty – Dumasa staršieho a Čelakovského. Možno ho považovať za grotesknú karikatúru veľkých duchov typu Goetheho, za pozemskú, prízemnú verziu Cimrmanov.

 

Joker / Žolík

Žolík je postava z hracích kariet: najčastejšie býva zobrazovaný ako dvorný šašo a plní funkciu výnimočnej, divokej karty, ktorá sa diametrálne líši od všetkých ostatných kariet.

Zelený muž

 

Zelený muž je tajomná bytosť, ktorú možno stretnúť najmä v gotických kostoloch. Vytesaná z kameňa má podobu mužskej hlavy s rastlinnými motívmi, spravidla ide o listy stromov, vyrastajúce zelenému mužovi z úst a obrastajúce mu hlavu. Jestvujú rôzne typy zeleného muža: od mĺkvych, vznešených pozorovateľov až po démonické, temné bytosti.

Qwert Zuiop

 

Dielo: Roztopašné rozprávky (1963)

Autor: Jozef Pavlovič

 

Postavička z jednej krátkej rozprávky Jozefa Pavloviča, ktorá je pozoruhodná najmä etymológiou svojho mena. Je to presne odcitované poradie kláves na klávesnici vtedy ešte písacích strojov. Autor neurobil nič viac a nič menej, iba si všimol akustické kvality tohto spojenia, rozdelil rad písmen do dvoch skupín, a tak vzniklo meno a priezvisko Qwert Zuiop, čo je mimochodom jediné spojenie hlások, ktoré sa dajú prirodzene prečítať z usporiadania kláves na klávesnici písacieho stroja alebo dnes počítača.

Zuzanka Hraškovie

 

Dielo: Zuzanka Hraškovie (1900)

Autor: Pavol Országh – Hviezdoslav

 

Postava z balady Pavla Országha Hviezdoslava, dievčinka, ktorá žije s ovdoveným otcom a nevlastnou matkou – macochou. Rozprávač ju nazýva nežnými osloveniami Hraškuľča, púpavka, žubrienka. Macocha ju častuje nadávkami fagan, šklban, pačrev, lagan… A zraňuje ju nielen nadávkami, ale aj bitkou. Autor majstrovsky stupňuje a dramatizuje dej, ukrivdené dievčatko sa ide najprv posťažovať otcovi, keď uňho neuspeje, beží za svojou tetou, a potom sa utieka k svojej mŕtvej matke. A keď si chce pred návratom do nevlastného domu umyť nôžky, aby sa vyhla ďalšej bitke od macochy, „nahlo sa, črplo: vtom závrat — či poklzkom, čľup!… Vzal ho besný prúd.“ Posledný obraz sa opäť vracia k symbolu detských nôžok, ktoré boli príčinou macošského tyranizovania („ni sneh,  tak biele nožičky“). Hviezdoslavova reč, vykrútená akoby na mučiarenskom nástroji, plná neologizmov a schválností, je tu plne funkčná: jednoslabičné slová, zámená, citoslovcia, príslovky, sú tu ako ostré klince zapichávané do tkaniva textu, aby sa zvýraznila tragickosť celého príbehu.