Tina

18/03/2019

 

Dielo: Hranica (Border, film, 2018)

Autor: John Ajvide Lindqvist, Ali Abbasi, Isabella Eklöf

 

Tina je po celý svoj život presvedčená, že je škaredá žena, ktorá kvôli poruche DNA trpí fyzickým znetvorením. Tá istá porucha ju obdarovala výnimočným čuchom, rozoznávajúcim ľudské emócie, vďaka čomu Tina pracuje v pohraničnej službe a bezpečne rozpozná pašerákov. V detstve vysmievaná a šikanovaná, žije monotónny život, z ktorého precitá jedine v lese. Až vďaka nečakanému stretnutiu Tina zistí, že nie je zvláštny človek, ale troll, jeden z posledných. Objavuje svoju novú identitu, všetko sa mení a pred Tinou sa otvára nový život. Avšak trollovia odmietajú ľudskú morálku, odsudzujú všetky zlé ľudské vlastnosti, pohŕdajú ľuďmi a bojujú s nimi. Tina si uvedomí, že je príliš nakazená ľudskosťou, morálkou, súcitom a láskou a jej identita je na hranici medzi dvoma znepriatelenými svetmi. Je postavou, ktorá kladie otáznik nad svoju príslušnosť k ľudstvu, nad podstatu ľudskosti, nad to, akými ľuďmi môžeme a chceme byť.

 

Henry Letham

25/12/2018

 

Dielo: Stay (film, 2005)

Autor: David Benioff

 

 

Henry Letham je vo filme Stay mladým, 20-ročným študentom umenia s psychickými problémami. Nesie v sebe pocit viny a plánuje samovraždu – psychiater Sam sa snaží odhaliť jeho tajomstvo a zachrániť ho.

Henry je však ešte niečím: nie je len postavou v príbehu, on je aj celým príbehom, snom, v ktorom bojuje s pocitom viny. Je autorom i aktérom sna, tak ako všetci snívajúci, a diváci filmu sledujú všetky vrstvy Henryho osobnosti – jeho nevedomie, pamäť, fragmenty reality, pud k životu, stelesnený v Samovi, i deštrukčný pocit viny, voliaci únik z bytia. Letham je anagramom Hamleta a celý príbeh, ktorý sledujeme, je Henryho zápasom o odpoveď na základnú hamletovskú otázku.

Henry je postava, ktorú poznávame zvnútra, ako príbeh, dialóg, vzťahy, city, ako samostatný svet, ukrytý v orechovej škrupinke našej mysle. Je to postava-príbeh, postava-mikrokozmos, v ktorej existenčnom sne sme sa ocitli.

 

Jay Gatsby

13/12/2018

 

Dielo: Veľký Gatsby (The Great Gatsby, 1925)

Autor: Francis Scott Fitzgerald

 

Príbeh Jay Gatsbyho nám prerozprával Nick Carraway, jeho priateľ, sused a obdivovateľ, ktorý sa naň dokázal dívať zdola bez závisti a odsudzovania, s pochopením a obdivom, čo práve pri pohľade zdola nahor, na bohatších, slávnejších a úspešnejších, nebýva samozrejmosťou. Pre každého bol Gatsby niekým iným: zbohatlíkom, záhadným milionárom, čudáckym mecenášom, anonymným usporiadateľom veľkolepých večierkov, podvodníkom, nebezpečným mužom, príliš ambicióznym mladíkom, ktorý žil v preoblečení a vo falošnom svete, ktorý sám stvoril. Pre Nicka bol Gatsby človekom veľkého sna: sna, ktorý presahuje seba, spoločnosť, bezprostrednú skutočnosť a ktorý je odpoveďou na otázky nášho bytia; a Gatsby si tento sen nenechal pre chvíle samotárskeho snenia, ale všetko, čo v živote robil, konal v mene tohto sna, čo sa pre ostatných mohlo javiť ako naivita, podvod, zaslepenosť, pýcha alebo vopred jasná prehra. Postoj ku Gatsbymu charakterizuje postavy samotné: je to ich postoj k životnému snu, k viere, že svoj osud možno vystavať tak, ako chceme a túžime, bez ohľadu na spoločenské zákony a sily.

 

Prečítaj zvyšok tohto článku

Donnie Darko

02/12/2018

 

Dielo: Donnie Darko (2001)

Autor: Richard Kelly

 

Donnie Darko je americký teenager, má dve sestry, chodí na strednú a okrem typických problémov dospievania má psychické problémy, ktoré kulminujú, keď ho osloví Frank, imaginárna bytosť v kostýme hororového zajaca. Donnie je inteligentný mladík, ktorý naráža na všetky schematizmy „dospelej“ spoločnosti: prudérnosť, falošnosť, pretvárka, moralizovanie. Je našim sprievodcom dospievaním, modernou spoločnosťou, ale aj jednou epochou s jej typickým štýlom módy, hudby a prístupu k životu. Donnieho voľby, ako sa počas filmu ukazuje, sa odohrávajú medzi „strachom“ a „láskou“: Frank ho núti voliť stále radikálnejšie, stále osobnejšie, až napokon ide o voľbu života a smrti, seba i ostatných. Donnie je ešte niečím: skrytým, tajným hrdinom, ktorého voľby a obety nik nevidí – je neviditeľným hrdinom, ktorý rozhoduje o alternatívach života a zároveň ich maže. Je verziou Holdena Caulfielda; protagonistom filmu o dospievaní, o povahe našej spoločnosti, o Amerike konca 20. storočia, a zároveň tajomným protagonistom mysteriózneho sci-fi filmu o alternatívnych svetoch a cestovaní v čase. A Donnie Darko je ešte niečím: je prvou zo zaujímavých postáv herca Jakea Gyllenhaala, začiatkom genézy jeho výrazných a osobitých postáv.

 

Simon Herzog

17/11/2018

 

Dielo: Siedma funkcia jazyka (La septiéme fonction du langage, 2015)

Autor: Laurent Binet

 

Simon Herzog je mladý semiológ, jedna z mála fiktívnych postáv v románe Siedma funkcia jazyka z prostredia francúzskej filozofie. Simon sa stane sprievodcom komisára Bayarda, ktorý vyšetruje smrť Rolanda Barthesa, po univerzitnom prostredí a v kombinácii ráznym, praktickým, pravicovo orientovaným policajtom sa stáva osobitým spojením Sherlocka Holmesa s Watsonom, Adsona s Viliamom z Baskervillu. Z univerzitného života sa premiestni do akčného príbehu plného napätia, z kníh a znakov preskočí do vzrušujúceho života, z prednášania o bondovkách sa zo dňa na deň ocitne uprostred zamotaného kriminálneho prípadu. Simon začne podliehať paranoji, že to, v čom sa ocitol, nie je život, ale román: ako semiológ čítajúci okolo seba znaky si pripadá ako románová postava (ktorou aj v našej skutočnosti je) a dokonca sa pokúsi nadviazať spojenie s autorom čoby bohom svojho znakového a naratívneho univerza.

Simon Herzog ako čitateľ znakov je zároveň znakom ako postava: reprezentuje princíp svojho románového sveta, ktorý vyrástol ako akčný špionážny thriller zo sveta znakov francúzskej filozofie, pričom svojím čítaním tvorí a domýšľa príbehy kníh, myšlienok, citátov a aj ich autorov a premieňa ich na akčné, romantické či špionážne žánre. Simon, tak ako jeho autor Laurent Binet, reprezentuje tvorivú činnosť čítania, ktoré je skryté v každom písaní a necháva zo znakov a náznakov vyrásť celé svety a ich príbehy.

 

Rozbitý pohár

25/08/2018

 

Dielo: Rozbitý pohár / Prasklej sklenička (Verre Cassé, 2005)

Autor: Alain Mabanckou

 

Rozbitý pohár je stály návštevník non-stop baru Na sekeru sa nedáva v afriskom Kongu, ku šťastiu mu stačí červené víno, ktoré jeho dňami preteká ako rieka, na ktorej sa spokojne a odovzdane plaví, pozoruje tváre, počúva príbehy, a jedného dňa mu majiteľ baru, Tvrdohlavý Slimák, odovzdá zošit a úlohu zapísať doň všetko, čo sa deje v bare, všetko, čo sa deje v jeho hlave, lebo tieto dve veci sa prestupujú, a tak sa Rozbitý pohár pustí do písania, zapisuje príbehy, sediac v bare na svojej stoličke, rieka červeného vína je aj riekou slov, riekou jednej dlhej vety, jednej dlhej plavby po rieke živých i mŕtvych, ktorá so sebou nesie prázdne fľaše i odpadky, rovnomerne, nezastaviteľne, deň po dni, v ústrety konečnej bodke

Albert Cinoc

19/08/2018

 

Dielo: Život návod na použitie (La Vie mode d´emploi, 1978)

Autor: Georges Perec

 

Cinoc obýva byt na šiestom poschodí v dome na fiktívnej parížskej ulici Simon–Crubellier č. 11. Keď sa sem v roku 1947 nasťahoval, pred ostatnými nájomníkmi vyvstal problém, ako jeho meno správne vyslovovať. „Sinok”, čiže sinoque znamená „ťulpas”, a tak bolo treba byť obozretný; prvé „c” bolo možné čítať štyrmi spôsobmi a druhé „c” dokonca piatimi, z čoho vzniklo dvadsať rôznych spôsobov, ako toto meno vysloviť. Delegácia nájomníkov sa preto vybrala za pánom Cinocom, aby nedochádzalo k omylom.

Ten im odvetil, že správnu výslovnosť sám nepozná. Jeho prastarý otec z poľského Szczyrku sa volal Kleinhof; avšak z generácie na generáciu sa toto priezvisko u jednotlivých členov rodiny menilo v závislosti od poľských, maďarských, moravských či iných úradníkov, a nadobúdalo podoby Klajnhoff, Keinhof, Klinov, Szinowcz, Linhaus, až sa postupnými permutáciami premenilo na Cinoc s neurčitou výslovnosťou. Jeho nositeľ si na konkrétnu výslovnosť nepotrpel.

Pán Cinoc pracoval na aktualizácii slovníkov Larousse a svoju profesiu nazýval „zabíjač slov”. Kým ostatní kolegovia redaktori obohacovali slovnú zásobu v slovníkoch o nové slová a významy, on im uvoľňoval miesto tým, že vyraďoval zastaralé a neaktuálne heslá. Počas desaťročí svedomitej práce vyradil tisícky slov: nástrojov, jedál, hier, ľudí, ostrovov, zvierat, bohov.

Ako dôchodca sa pán Cinoc pustil do zhromažďovania starých, nepoužívaných slov a počas desiatich rokov tvrdej práce ich zozbieral osemtisíc pre svoj slovník zabudnutých výrazov, v ktorom sa tajilo množstvo pozabudnutých a dnes už ťažko vysloviteľných príbehov.

V nenápadnom príbehu židovského pána Cinoca sa tají veľa z osobitej metódy použitej pri konštrukcii románu Život návod na použitie, ale aj čosi z autobiografie jeho osobitého autora.

 

Rudo

21/04/2018

 

Dielo: Rudo (komiks)

Autor: Daniel Majling

 

Rudo je špecifický prípad mizantropa, cynického outsidera a k dokonalosti dotiahnutého starého mládenca. Bolo by možné prirovnať ho k Homerovi Simpsonovi, s tým rozdielom, že Rudo má svoj egoistický cynizmus podopretý nadpriemernou inteligenciou. Vďaka tomu dokáže ostatných uraziť a raniť neobyčajne presne a razantne, s neobvyklým a rokmi rozvíjaným talentom. Dokonalý outsider Rudo svojou nekompromisnou (seba)iróniou dokazuje, že outsidermi sme vlastne my všetci, ľudstvo ako také. Dlhodobo ho vo svojej prítomnosti znesú traja priatelia: pišťanekovsky vulgárny Soetkin, evanjelický farár Lamma a sympatická Nela (tušíme v nich bývalých spolužiakov). Rudo je sympatický odľud, ktorého čitatelia milujú pre schopnosť rozprúdiť okolo seba bizarné deje, no najmä prekonávať akékoľvek hranice korektnosti v humore; vo svojom cynizme pritom neprestáva byť úprimným a pravdivým zrkadlom našich slabostí a dobre maskovaných ilúzií. Funguje ako vtipné spojenie poklesnutého a nízkeho s oslobodzujúcim momentom pravdy.

Pokračovanie

Mária Rácz

12/02/2018

 

Dielo: Testről és lélekről (O tele a duši, film, 2017)

Autor: Ildikó Enyedi

 

Mária je nová kontrolórka kvality na bitúnku. Mladá a nepochybne inteligentná žena si od ostatných drží odstup, je až asketicky strohá a osamelá. Nemá rada fyzický kontakt, robí jej problém začleniť sa do kolektívu. Mária stelesňuje naše najvlastnejšie animozity voči spoločenským rolám, ktoré nazývame plachosť, individualita, hanblivosť, autizmus. Od detstva sa nútime prekračovať hranice toho, čo skutočne chceme, aby sme sa stali normálnou súčasťou normálneho kolektívu. Mária nám pripomína, koľko pretvárky, sebazaprenia a sebafalšovania si to vyžaduje. Koľkým zvláštnym, až nezmyselným rituálom sa musíme podrobiť, aby sme sa stali akceptovaným členom zvláštnych kmeňov, ktoré obývajú našu každodennosť. A zároveň ukazuje, aká ťažká a bolestivá môže byť existencia človeka, ktorého osobnosť vypĺňa z najväčšej časti to, čo my ostatní vytesňujeme na okraj ako čosi marginálne a zavrhnutiahodné. Drobné prekážky stojace medzi ľuďmi sa optikou takýchto ľudí menia na vysoké, ťažko prekonateľné múry. Film O tele a duši ukazuje možné spôsoby, ako takýto múr prekonať, najmä keď ide o snahu z oboch strán.

Lužin

22/01/2018

Dielo: Lužinova obrana

Autor: Vladimir Nabokov

O Lužinovi vieme málo. Až v poslednej vete sa dozvedáme, že sa volá Alexander Ivanovič. Lužin je šachista a mnohí z jeho okolia odmietali túto výstrednú záľubu brať ako zamestnanie, profesiu, povolanie seriózneho muža. Lužin sa však šachom živí, je to medzinárodný veľmajster. Tak, ako sa na šachového génia patrí, patrične výstredný, extravagantný a nenáhlivo, ale spoľahlivo pracujúci k šialenstvu. Zaiste by sa dali nájsť jeho predlohy v reálnom živote špičkových šachistov, ale Nabokovovi sa podaril iný kúsok: svojho Lužina stvoril roku 1930, dávno predtým, než šachový, a vlastne celý svet, ohúril iný výstredník, ktorý tiež skončil v čudáctve, Bobby Fischer. Lužin mal jedinú náplň života – šach. Preňho to bola viac než hra: bola to hľadaná harmónia a symetria, ktorú sa naučil ovládať, rozumieť jej a konfigurovať ju. Na rozdiel do praktickej životnej prevádzky. Životný kolobeh trávil na cestách, ako paródiu na obchodných cestujúcich, ktorí brázdia krajiny. Aj on – ako obchodný cestujúci so svojím talentom na šach – pochodil kus sveta, bez toho, aby vnímal viac, než striedajúce sa polia na šachovnici, ktoré sa mu opakovali v striedajúcich sa dlaždiciach hotelov, v ktorých prespával. Postupne sa ho zmocňovalo “čosi neznesiteľne desivé, celá hrôza bezodných hlbín šachu.” Šach sa stal preň nielen rébusom na rozlúštenie, nielen bojom o porážku protivníka, ale labyrintom, ktorého hrôza začína až vtedy, keď z neho vyjdeme. Napokon sa, paradoxne, potvrdí meštiacky názor jeho svokrovcov, že “šach je chladná zábava, ktorá vysušuje a nahlodáva mozog, a že vášniví šachisti sú rovnako smiešni ako šialenci vymýšľajúci perpetuum mobile”. Démon šachových otvorení a koncoviek, útokov a obrany, sa v ňom usadí – ďalšie protirečenie – po tom, ako nedohrá svoju životnú partiu so súperom zvučného mena a zanechá šachy. Oženil sa, stučnel, ochabol, zabudol na šach – ale šach ako vnútorný parazit nezabudol naň. Jeho žena tušila, že “každá nezamestnaná minúta Lužinovho života predstavuje zadné dvierka pre prízraky”, nedokázala však nájsť preňho zmysluplnú náplň. Lužin sa tak stal ďalším prototypom “lišnovo čeloveka”, zbytočníka, akého poznáme z ruskej literatúry od Gončarova a najmä cez Dostojevského. Lužin však spojil v sebe zatuchnutosť Ruska s dekadenciou Západu, hoci bol apatický aj voči takýmto vonkajším šachovniciam sveta. To, čo ho zabilo, bola vlastná obrana, Lužinova obrana, ktorá sa musela doviesť do dôsledkov: k samovražde. Iba tá sa ukázala ako dokonalá, univerzálna koncovka, voči ktorej bol každý súper bezmocný.