Urban Chromý

Urban Chromy

 

 

 

 

 

 

 

Dielo: Narcis (1965)

Autor: Rudolf Sloboda

 

 

 

Postava z románového debutu Rudolfa Slobodu Narcis, keď ešte dával mená svojim postavám. Neskôr nazýval svojich hrdinov už len „gazda“ alebo „dedo.“ Teraz je to však ešte mladý muž, nedávny chlapec, študent, ktorý odišiel z vysokej školy (v tom sa podobá Ivanovi Mrázovi z Mitanovej Patagónie) a my tušíme dôvod: azda zápočet z angličtiny. Odchádza  nenápadne, a predsa manifestačne: do baní v Ostrave. Odchádza nielen do cudzieho prostredia, k manuálnej práci, ktorá ho tak fascinuje (podobne ako Hrabalových hrdinov z Inzerátu na dům, ve kterém už nechci bydlet), odchádza nielen na vojenčinu, ale odchádza aj ku knihám, k snom a zjaveniam. Je nenápadný, a predsa nápadný svojou autentickosťou. Mnoho ľudí očarí. Poslucháči z jedného sna sa pýtajú: „Nie je to vari Urban Chromý, poslucháč filozofie?“ Urban Chromý, navzdory svojmu príznakovému priezvisku, absolvuje pomerne vitálne cestu zasvätenia od nezrelého mladíka k mladému mužovi, a že bude rovnako nezrelý aj ako dospelý, sa ešte v tejto dobe netuší. A hoci sa jeho príbeh končí vetou „pomyslel si, že roky, ktoré prežil mimo domova, sú jeho prehrou“, je to čestná prehra, ktorá nesie v sebe víťazstvo sebapoznania.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s


%d blogerom sa páči toto: