Albert Cinoc

 

Dielo: Život návod na použitie (La Vie mode d´emploi, 1978)

Autor: Georges Perec

 

Cinoc obýva byt na šiestom poschodí v dome na fiktívnej parížskej ulici Simon–Crubellier č. 11. Keď sa sem v roku 1947 nasťahoval, pred ostatnými nájomníkmi vyvstal problém, ako jeho meno správne vyslovovať. „Sinok”, čiže sinoque znamená „ťulpas”, a tak bolo treba byť obozretný; prvé „c” bolo možné čítať štyrmi spôsobmi a druhé „c” dokonca piatimi, z čoho vzniklo dvadsať rôznych spôsobov, ako toto meno vysloviť. Delegácia nájomníkov sa preto vybrala za pánom Cinocom, aby nedochádzalo k omylom.

Ten im odvetil, že správnu výslovnosť sám nepozná. Jeho prastarý otec z poľského Szczyrku sa volal Kleinhof; avšak z generácie na generáciu sa toto priezvisko u jednotlivých členov rodiny menilo v závislosti od poľských, maďarských, moravských či iných úradníkov, a nadobúdalo podoby Klajnhoff, Keinhof, Klinov, Szinowcz, Linhaus, až sa postupnými permutáciami premenilo na Cinoc s neurčitou výslovnosťou. Jeho nositeľ si na konkrétnu výslovnosť nepotrpel.

Pán Cinoc pracoval na aktualizácii slovníkov Larousse a svoju profesiu nazýval „zabíjač slov”. Kým ostatní kolegovia redaktori obohacovali slovnú zásobu v slovníkoch o nové slová a významy, on im uvoľňoval miesto tým, že vyraďoval zastaralé a neaktuálne heslá. Počas desaťročí svedomitej práce vyradil tisícky slov: nástrojov, jedál, hier, ľudí, ostrovov, zvierat, bohov.

Ako dôchodca sa pán Cinoc pustil do zhromažďovania starých, nepoužívaných slov a počas desiatich rokov tvrdej práce ich zozbieral osemtisíc pre svoj slovník zabudnutých výrazov, v ktorom sa tajilo množstvo pozabudnutých a dnes už ťažko vysloviteľných príbehov.

V nenápadnom príbehu židovského pána Cinoca sa tají veľa z osobitej metódy použitej pri konštrukcii románu Život návod na použitie, ale aj čosi z autobiografie jeho osobitého autora.